Veľa ľudí od tohto roka čakalo, že bude tým prvým pokrízovým. Začiatok roka im chvíľu dával za pravdu. Rástla ekonomika, akciové trhy i ceny komodít. Problémom však bolo, že tento rast bol živený tlačením amerických dolárov a doznievajúcimi štátnymi stimulmi v Európe. Len čo sa tieto programy skončili, v plnej miere sa ukázalo, že kríza je skôr pred nami. Druhá polovica roka 2011 tak bola plná zlých správ, burzových prepadov a krízových summitov Európskej únie, ktoré sa snažili odvrátiť rozpad eurozóny.
Rovnaké to bolo aj na Slovensku. Nový rok síce priniesol zvýšenie DPH, ale v prvých mesiacoch všetko nasvedčovalo tomu, že ekonomika ide dobrým smerom. Dlho sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce krajiny Európskej únie a mali sme celkom slušné konsolidačné plány. V druhom polroku sa však všetko pokazilo a koncoročné schvaľovanie rozpočtu už z ekonomického pohľadu pripomínalo skôr katastrofu ako reformný proces.
Rovnako smutný je aj pohľad na reformy. Okrem Zákonníka práce a reformy druhého piliera sa nepodarilo prakticky nič dokončiť. A nie je ani veľmi pravdepodobné, že sa ich ešte vôbec niekomu podarí dotiahnuť do konca.
Pozitívom roka sú diaľnice. Aj keď sa zďaleka nepodarilo začať stavať všetko, čo by bolo treba, v tomto roku vysúťažené ceny budú ešte dlho strašiť budúcich organizátorov PPP projektov a môžu slovenským daňovým poplatníkom ušetriť miliardy eur.
Rok 2011 nám mal umožniť vystrčiť hlavu nad hladinu a nadýchnuť sa pred druhou vlnou krízy. Tá sa cez nás v budúcom roku s najväčšou pravdepodobnosťou prevalí a ostáva len dúfať, že uplynulý rok sme všetci spoločne využili na poriadne dychové cvičenia, aby sme pod vodou vydržali dlho bez ujmy na zdraví.