Keď prezident Richard Nixon začiatkom 70. rokov vyhlásil, že chce zabezpečiť energetickú nezávislosť krajiny, dovážali Spojené štáty štvrtinu svojej spotreby ropy. Na konci desaťročia, po arabskom ropnom embargu a iránskej revolúcii, zaznamenávala domáca produkcia pokles. Američania dovážali polovicu ropnej spotreby za pätnásťnásobok ceny a všeobecne sa verilo, že krajine dochádzajú zásoby zemného plynu.
Podľa americkej Energetickej informačnej administratívy sa bude do konca tohto desaťročia produkovať z domácich zdrojov necelá polovica celoamerickej spotreby surovej ropy, pričom 82 percent bude pochádzať z americkej strany Atlantiku. Uznávaný energetický analytik Philip Verleger tvrdí, že do roku 2023 budú USA energeticky nezávislé v tom zmysle, že budú viac energie vyvážať ako dovážať.
Čo sa stalo? Technológia, pri ktorej sa do pevných horninových formácií uložených v obrovských hĺbkach vháňa pod tlakom voda a chemické zlúčeniny, sprístupnila nové významné zásoby zemného plynu i ropy. Americký sektor ťažby bridlicových plynov sa od roku 2005 do roku 2010 zvýšil o 45 percent a podiel bridlicového plynu na celkovej americkej produkcii plynu vzrástol zo 4 na 24 percent. Odhaduje sa, že USA majú dosť plynu na to, aby súčasné tempo produkcie udržali viac ako sto rokov.
Americká ekonomika bude z tejto zmeny energetickej ponuky nespočetnými spôsobmi ťažiť. Už dnes vznikajú státisíce nových pracovných miest, niektoré v odľahlých a skôr stagnujúcich regiónoch. Táto dodatočná ekonomická aktivita zvýši celkový rast HDP, čo prinesie významné nové fiškálne príjmy. Nižší účet za dovoz energie navyše zníži obchodný schodok Spojených štátov a zlepší ich účet platobnej bilancie.
O geopolitických dôsledkoch môžeme v tejto fáze len špekulovať. Posilnenie americkej ekonomiky by určite zvýšilo americkú hospodársku moc. Taký vývoj pritom popiera súčasnú módu vykresľovať USA ako štát na ústupe.
Ak budú USA dovážať menej energie, stanú sa v dlhodobom meradle menej zraniteľnými, ale ropa je nenahraditeľná komodita a americká ekonomika zostane citlivá voči šokom z náhlych výkyvov svetových cien.
Inými slovami, revolúcia v Saudskej Arábii alebo blokáda Hormuzského prielivu by stále mohli napáchať USA a ich spojencom škody. Aj keby teda Amerika nemala na Blízkom východe žiadne ďalšie záujmy, ako sú Izrael alebo nešírenie jadrových zbraní, samotná rovnováha energetického dovozu a vývozu by pravdepodobne neoslobodila USA od vojenských výdavkov na ochranu ropných trás v regióne -- ktoré podľa odhadu niektorých expertov dosahujú až 50 miliárd dolárov ročne.
Medzi USA a Saudskou Arábiou existovala desiatky rokov rovnováha asymetriou, kedy my sme boli závislí od nich ako na hlavnom producentovi ropy v regióne a oni boli závislí od nás ako na konečnom garantovi vojenskej bezpečnosti. Odteraz bude mať Amerika pri uzatváraní dohôd o niečo lepšiu vyjednávaciu pozíciu.
Rovnako tak Rusko malo na Európu a svojich menších susedov páky v podobe kontroly nad dodávkami zemného plynu a plynovodmi. Vo chvíli, keď sa Severná Amerika stane z
hľadiska produkcie plynu sebestačnou, sa však uvoľní väčšie množstvo plynu z rôznych iných oblastí a tieto zásoby potom budú slúžiť ako alternatívne zdroje pre Európu, čím sa ruská páka oslabí.
Vo východnej Ázii, ktorá sa stala ohniskom americkej zahraničnej politiky, bude, naopak, Čína čoraz závislejšia od blízkovýchodnej ropy. Americká snaha presvedčiť Peking, aby hral významnejšiu úlohu v dohodách o regionálnej bezpečnosti, možno zosilnie a určitý mierny efekt na vyjednávaciu silu oboch strán bude mať aj čínske vedomie zraniteľnosti svojich zásobovacích trás voči narušeniu americkým námorníctvom, ak nastane nepravdepodobný vývoj a medzi oboma krajinami sa rozhorí konflikt.
Rovnováha energetického dovozu a vývozu ešte nevytvára rýdzu nezávislosť, ale mení mocenské vzťahy vyplývajúce zo vzájomnej energetickej závislosti. V tom mal Nixon pravdu.
Joseph S. Nye, bývalý námestník amerického ministra obrany