Tridsaťmiliardový šek pre španielske banky bude vystavený o niekoľko dní. Po víťazstve na futbalovom eure konečne ďalšia dobrá správa pre Španielov. Zrejme nadlho posledná. My síce problémy, ktoré má štvrtá najväčšia ekonomika v eurozóne, riešiť nemusíme, ale mali by sme sa nad nimi minimálne zamyslieť.
Verejný dlh dlho nebol problémom Španielska. Naopak, Španielsko bolo príkladom obozretnej fiškálnej politiky. Hlavným problémom sa popri ekonomike jednostranne orientovanej na realitné projekty stalo prudko rastúce zadlžovanie firiem a domácností. Súčet verejného a súkromného dlhu Španielska tak dnes dosiahol smrteľných 300 percent HDP. A niet pochýb o tom, že k prudkému nárastu súkromného dlhu prispeli neúmerne nízke úrokové sadzby po prechode na euro v roku 2002 a veľká benevolencia bánk pri poskytovaní úverov. Úvery vo výške sto percent hodnoty nehnuteľností a dlhové zaťaženie bez dostatočného vankúša pre neočakávané udalosti neboli výnimkou, ale štandardom. Tento stav bol politicky vítaný. Pokiaľ bola cena španielskeho dlhu blízka cene nemeckých dlhopisov, zdali sa nízke úrokové sadzby výhodou. Keď však začala cena španielskych dlhopisov divergovať, čo sa logicky prejavilo aj v raste úrokových sadzieb za bankové produkty, bolo zle. A keď veľká realitná bublina spľasla, španielska banky začali účtovať obrovské straty. Aj preto, že ich bankári hovorili klientom príliš často ÁNO a menej NIE.
Naše tradičné, a možno pre niekoho nudné, retailové bankovníctvo v strednej a vo východnej Európe je založené na zodpovednosti. Je rozdiel, keď poskytnete úver firme alebo domácnosti, ktorý neskôr predáte, ako to s obľubou robia investičné banky. Potom vás totiž osud dlžníka nemusí tak zaujímať. Keď však poskytnete rodine úver na bývanie napríklad na 25 rokov, spájate svoj osud s osudom klientov. Ak sa im darí dobre, rovnako dobre sa darí banke.
To, čomu dnes na Slovensku čelíme, je však silný tlak na znižovanie sadzieb, zvyšovanie dostupnosti úverov aj rizikovejším klientom či benevolentnejší prístup k riziku. A to by bola pre slovenské banky zlá španielska cesta. Cena úveru sa skladá z niekoľkých premenných. Popri nákladoch na refinancovanie banky do nej vstupuje aj cena kapitálu a rizikové prirážky, ktoré zohľadňujú nielen riziko klienta, ale tiež riziko ekonomiky, v ktorej sa úver poskytuje, a iné faktory. Volanie po nižších sadzbách a po väčšom rizikovom apetíte bánk z dôvodu nižších príjmov obyvateľstva na Slovensku je z hľadiska riadenia rizík celkom scestné. Španielski bankári realitu španielskej ekonomiky precenili. My by sme mali naďalej hovoriť NIE, keď to bude potrebné. Pretože tak je to správne. Pre nás, ale hlavne pre klientov.
Autor je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne