Pred pár týždňami to vyzeralo, že 17-členná eurozóna z problémov vybŕdne. Euroklub mal pomôcť najzadlženejším malým krajinám na periférii, zaplátať deravú rozpočtovú kontrolu a zabrániť buď rozpadu, alebo veľkému posunu smerom k federálnej integrácii.
Teraz to vyzerá tak, že bez radikálnej zmeny pravidiel hry do pár týždňov sa kríza môže vymknúť spod kontroly. Snaha postaviť finančný „firewall“ na ochranu Talianska, Španielska a potenciálne Francúzska sa míňa účinkom. Obmedzujú ju zákonné a politické prekážky pri zapojení Európskej centrálnej banky alebo vydaní dlhopisov eurozóny.
„V lete som si myslel, že scenár ,vybŕdnutia‘ má 50-percentnú šancu na úspech. Dnes je to zreteľne menej,“ povedal šéf bruselského ekonomického inštitútu Bruegel Jean Pisani-Ferry, ktorý je poradcom francúzskej vlády a Európskej komisie.
„Politici sú si dnes vedomí vysokého rizika, ak by veci nechali bežať bez kontroly. To by mohlo viesť k finančnej katastrofe v Európe. Je pravdepodobnejšie, že uvidíme rázne rozhodnutia na záchranu eura. Opačný postup by priniesol ťažkosti, ktoré by zabránili akémukoľvek riešeniu.“
Pisani-Ferry načrtol osnovu hlbšie integrovanej „únie eura“ v knihe zaoberajúcej sa krízou a jej riešením s názvom Le Reveil des Demons (Prebudenie démonov)*. Jeho vízia zahŕňa väčšiu ekonomickú integráciu, federálnu reguláciu bánk a financií v eurozóne a rozpočtovú úniu kombinujúcu lepšiu disciplínu so solidaritou.
Ekonóm vyzýva aj na politickú úniu, v ktorej sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou hlasov namiesto jednomyseľne, čo spomalilo akcieschopnosť počas dvoch rokov krízy. Varuje pred súčasným smerovaním k medzivládnej eurozóne, v ktorej Paríž a Berlín udávajú tón, zatiaľ čo Európska komisia a Európsky parlament hrajú druhé husle. Takýto stav nazýva receptom na paralýzu.
Princíp jednomyseľnosti spôsobil, že fínske požiadavky na záruky Grécka na pôžičky a námietky slovenskej koaličnej strany proti rozšíreniu úlohy eurovalu vyústili do týždňov meškania pri schvaľovaní posledného finančného balíčka. To podkopalo dôveru investorov.
Korene súčasného stavu sú v nedokončených základoch jednotnej meny. Od počiatku sa európski lídri uspokojili s „minimálnou utópiou“, odmietli dať euru potrebnú politickú podporu a systematicky konali príliš málo a príliš neskoro v čase, keď sa mena dostala do problémov.
„Európa sa musí začať správať tak, že akceptuje zodpovednosť za jednotnú menu,“ hovorí Psani-Ferry. Vízia hlbšie integrovanej eurozóny potrebuje reformu zmluvy Európskej únie, čo by však mohlo priniesť odpor zo strany štátov bez eura, ako je Británia a Švédsko. Takisto východní členovia ako Poľsko, ktoré sa chystá na pripojenie sa k euru, nebudú spokojní so zdvíhajúcou sa latkou náročnosti pre vstupujúcich.
Pisani-Ferry je kritický aj k Belgicku, Francúzsku a Nemecku, ktoré obviňuje z prílišnej opatrnosti a dogmatizmu pri riešení krízy. Ak by Francúzsko bolo pripravené prijať stratu rozpočtovej suverenity na to, aby sa zaručilo rešpektovanie rozpočtových pravidiel EÚ, Nemecko by mohlo odstrániť odpor voči spoločných dlhopisom eurozóny, myslí si ekonóm.
Nové pravidlá by sa museli mesiace prerokúvať a roky vkladať do novelizovanej zmluvy EÚ alebo samostatného paktu v rámci eurozóny. Takže nejde o rýchle riešenie dnešných problémov.
Z krátkodobého hľadiska iba Európska centrálna banka dokáže spútať krízu pomocou neobmedzenej finančnej podpory na návrat dôvery vo vládny dlh krajín eurozóny. Cenou za súhlas kancelárky Merkelovej s takouto akciou ECB môže byť francúzsko-nemecká dohoda o užšie integrovanej eurozóne s prísnejšou ekonomickou disciplínou. Tieto témy však boli v nemeckom parlamente zmietnuté zo stola, pričom vo Francúzsku sa o nich iba skromne debatuje.
Kniha Le Reveil des Demons, La Crise de L'euro et comment nous en sortir; vychádza vo vydavateľstve Fayard 16. novembra