Špekulatívna bublina je sociálna epidémia, ktorej nákazu prenášajú cenové pohyby. Správa o zvýšení ceny obohacuje skorých investorov, vytvára ústne šírené historky o ich úspechoch, a tie vzbudzujú závisť a záujem. Všeobecný rozruch potom vábi na trh ďalších a ďalších ľudí, čo vedie k pokračujúcemu rastu cien, ten láka ešte viac ľudí, priživuje historky o „novej ére“ a tak ďalej. To prebieha v rade za sebou idúcich slučiek a bublina sa zväčšuje. Len čo praskne, rovnaká nákaza urýchli kolaps, pretože čoraz viac ľudí opúšťa kvôli klesajúcim cenám trh, čím zosilňuje negatívne správy o ekonomike.
Než však vyvodíme záver, že by sme teraz, po kríze, mali viesť politiku zameranú na skrotenie trhov, musíme zvážiť alternatívne riešenia. V skutočnosti sú špekulatívne bubliny len jedným z príkladov sociálnej epidémie, ktorá môže byť pri absencii finančných trhov dokonca ešte horšia. Počas špekulatívnej bubliny zosilňuje nákazu reakcia ľudí na cenové pohyby, avšak sociálna epidémia nepotrebuje trhy ani ceny, aby si získala pozornosť verejnosti a rýchlo sa šírila.
Niektoré príklady sociálnych epidémií, ktoré sa obišli bez podpory špekulatívnych trhov, možno nájsť v bestselleri Charlesa MacKaya – Memoáre výnimočných ľudových bludov a davového šialenstva. Kniha z roku 1841 preslávila niektoré historické bubliny.
MacKay opísal prípady sociálnych epidémií z rôznych storočí, ktoré sa týkali viery v alchýmiu, prorokov súdneho dňa, vykladačov osudu, astrológov, lekárov pracujúcich s magnetmi, lovcov čarodejníc a križiakov. Niektoré epidémie mali hlboké ekonomické dôsledky. Krížové výpravy v jedenástom až trinástom storočí napríklad vyvolali medzi potenciálnymi križiakmi v Európe „epidémiu vojnového šialenstva“, ako to opísal MacKay. Toto šialenstvo sprevádzala bludná predstava, že Boh zošle armády svätých, ktorí budú bojovať po boku križiakov.
MacKayove príklady nám dnes môžu pripadať trochu vzdialené. Lepšie sa možno dokážeme vcítiť do príkladov, ktoré možno nájsť v centrálne plánovaných komunistických ekonomikách počas dvadsiateho storočia. Ani tieto ekonomiky nemali žiadne špekulatívne trhy a mohlo by sa zdať, že dianie v nich možno plne prisúdiť rozkazom ich vedúcich predstaviteľov. Sociálna nákaza však v týchto krajinách pôsobila ešte silnejšie ako v našich „bublinových ekonomikách“.
Čínsky „Veľký skok vpred“ v rokoch 1958 – 1961 bol investičnou bublinou bez prítomnosti trhu. Plán zahŕňal poľnohospodársku kolektivizáciu pri súčasnej agresívnej podpore priemyslu. Neexistovali trhové ceny, nezverejňovali sa bilancie ziskov a strát, nerobili sa nezávislé analýzy.
Veľký skok vpred vykazoval niektoré znaky pyramídovej schémy: investičného podvodu, ktorý sa snaží získavať ďalšie a ďalšie okruhy investorov prostredníctvom ústne šírených historiek o rozprávkovej návratnosti. Pyramídové schémy vynášajú obrovské zisky svojim strojcom, prinajmenšom po nejaký čas, pretože podnecujú sociálnu nákazu nadšenia.
V porovnaní s týmito udalosťami stráca nedávna a stále pokračujúca svetová finančná kríza na výnimočnosti. A je dôležité uvedomiť si, prečo. Moderné ekonomiky majú slobodné trhy, obchodných analytikov s ich odporúčaniami, ratingové agentúry s ich hodnotením cenných papierov a tiež účtovníkov s ich bilanciami a výkazmi o hospodárení. A potom sú tu aj audítori, právnici a regulátori.
Všetky tieto skupiny majú svoje profesijné združenia, ktoré organizujú pravidelné stretnutia a vydávajú certifikačné štandardy s cieľom zabezpečiť aktuálnosť informácií a etické správanie svojich členov. Vďaka plnému rozvoju týchto inštitúcií sú skutočne závažné ekonomické katastrofy – také, proti ktorým je kríza z roku 2008 jednoduchým trpaslíkom – prakticky vylúčené.
Robert J. Shiller, profesor ekonómie