Oproti októbru vzrástla registrovaná miera nezamestnanosti na Slovensku o viac než 1,1 percentuálneho bodu (na 14,8 percenta v januári). Také výrazné trojmesačné zvýšenie sme ostatný raz zaznamenali v júli 2009, počas najvážnejšej globálnej povojnovej recesie.
Skok v nezamestnanosti o pol percentuálneho bodu vlani v decembri dovoľoval úvahu o tom, že firmy obávajúce sa tohtoročných vyhliadok urýchlili prepúšťanie nadbytočných zamestnancov ešte pred začiatkom účinnosti nového zákonníka práce.
Januárový nárast počtu ľudí bez práce mohol byť ešte ovplyvnený neskoršou registráciou ľudí, ktorí prišli o prácu ešte vlani a na úrade práce sa zaregistrovali až po Novom roku.
V každom prípade však pokračovanie medzimesačného nárastu miery nezamestnanosti pripomína, že za zhoršením situácie na trhu práce treba hľadať najmä fundamentálne dôvody prameniace z vlaňajšieho vývoja priemyselnej produkcie. Priemyselná výroba sa na slovenskej zamestnanosti podieľa viac než štvrtinou a je v dominantnej miere závislá od externého dopytu, ktorý sa počas vlaňajška zhoršoval.
Hoci za celý vlaňajšok zaznamenal slovenský priemysel medziročný nárast výroby o 12,2 percenta, produkcia v siedmich z trinástich odvetví medziročne klesala. V decembri už prvý raz od októbra 2009 o 5,8 percenta medziročne klesla celá priemyselná výroba na Slovensku.
Splnili sa tak skoršie varovania, že pri hodnotení vyhliadok domáceho priemyslu sa treba pozerať k porovnateľným susedom, ktorí sa už vlani ocitli v recesii: v Maďarsku sa priemysel prvý raz medziročne oslabil už vlani v januári a v novembri sa jeho pokles prehĺbil až na -7,1 percenta. V Česku zaznamenal priemysel prvý medziročný mínus už vlani v máji a v decembri sa jeho prepad prehĺbil až na -12,5 percenta.
Na Slovensku si vlani v decembri udržali medziročný rast už len štyri odvetvia priemyselnej výroby. Čo je však dôležitejšie (hoci aj v dôsledku vyššej predvlaňajšej porovnávacej základne), k medziročne klesajúcim odvetviam sa pridali aj hlavné vlaňajšie ťahúne rastu: výroba dopravných prostriedkov a výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov. Tie sa spolu na celkových tržbách priemyselnej výroby podieľajú viac než tretinou.
Nábeh nových výrobných kapacít v automobilovom priemysle v závere roku 2011 sa postaral o efekt vyššej porovnávacej základne: práve tá prispela k tomu, že z vlaňajšieho novembrového medziročného rastu o 23 percent sa v decembri stal medziročný prepad o 10 percent.
V takomto nepriaznivom prostredí nemôže prekvapovať ani jesenný nárast miery nezamestnanosti, ani jej skok na prelome rokov.
Situáciu na trhu práce vlani v lete dočasne skreslili pravidelné priaznivé sezónne vplyvy. Tie prispeli k tomu, že od marca do augusta sa miera registrovanej nezamestnanosti znížila o pol percentuálneho bodu na 13,19 percenta. Podobne pomohli priaznivé sezónne vplyvy dočasne znížiť mieru nezamestnanosti aj v lete 2010.
Hlavným dôvodom pesimistického vývoja nezamestnanosti, ktorému sa dalo v uplynulom roku len ťažko vyhnúť, bol neduživý vývoj v priemyselnej výrobe. Sedem z trinástich odvetví už vlani pociťovalo podobnú situáciu, aká bola oveľa viditeľnejšia na porovnateľných susedných trhoch v Maďarsku a v Česku, ktoré sa už vlani ocitli v recesii.
Podľa štatistiky Eurostatu vlani na Slovensku vzrástla nezamestnanosť o 0,8 percentuálneho bodu, rovnako ako v Českej republike, a v Poľsku o 0,6 percentuálneho bodu.
Pri regionálnom porovnávaní nezamestnanosti pritom treba prihliadať nielen na vysoký podiel štrukturálnej nezamestnanosti na Slovensku (dlhodobo nezamestnaných), ale aj na skutočnosť, že kým na Slovensku je registrovaná miera nezamestnanosti oproti januáru 2001 stále o 4,89 percenta nižšia, v susednom Maďarsku je oproti minimám z roku 2001 prakticky až dvojnásobná.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik SBERBANK Slovensko