Keď sa dostane do médií bezvýznamná obec, ako sú Horné Plachtince, spravidla ide o zlú správu. O katastrofe alebo o nejakej kuriozite. Ťažko povedať, kam zaradiť prípad Plachtiniec. Obecná firma sa dostala do pozície, v ktorej má spolurozhodovať o veľkých zákazkách pre ministerstvá. Týkať sa majú reklamy, napríklad na eurofondové projekty. Má pre ne robiť aukcie za účasti štyroch firiem, ktoré už vybrala v súťaži. Kuriózny je spôsob, akým sa tieto štyri firmy vybrali. Všetko nasvedčuje tomu, že konkurencia o tendri nevedela, a preto ho aj ignorovala. Možno preto, že vo vestníku verejného obstarávania nesleduje zákazky, ktoré vyhlasuje agentúra z Horných Plachtiniec.
Katastrofa sa zatiaľ nekoná. Teoreticky môže nastať vtedy, ak sa štyri firmy dohodnú, kto bude kedy súťažiť, a kto sa tak bude len tváriť. Ale je možné, že celá táto situácia vznikla len zhodou náhod. A napokon sa žiadny kontrakt cez Horné Plachtince neuzavrie, lebo to dodávateľom alebo ministerstvám nebude dávať zmysel.
Najväčším nešťastím tohto prípadu je však skutočnosť, že reklama na eurofondy vôbec existuje. Európska únia má absurdnú záľubu v tom, že keď niečo zaplatí, musí sa o tom vedieť. Úrady potom nakupujú reklamný priestor a zdôvodňujú to tým, že musia, lebo im to Brusel nariaďuje. Sú prípady, keď to nejaký zmysel má, napríklad keď prechádzame na euro a ľudí treba poučiť. Ale vo väčšine prípadov, napríklad pri diaľničných alebo železničných projektoch, sú to vyhodené peniaze. Navyše, vládne kampane sa aj zneužívajú. Premiér Fico napríklad svojho času stopol inzerciu v „protivládnych“ denníkoch. Naopak, televíziám, ktoré k nemu mali priateľský vzťah, zaplatil aj informačnú kampaň na digitalizáciu.
Ján Kováč
vedúci analytického oddelenia