Možno si myslíte, že po prasknutí najväčšej svetovej bubliny na trhu nehnuteľností v dejinách v roku 2006 a po prasknutí veľkej celosvetovej bubliny na akciových trhoch v nasledujúcom roku žijeme v „postbublinovom svete“. Reči o bublinách sa však vynárajú stále znovu – o nových alebo pokračujúcich realitných bublinách v mnohých krajinách, o novej globálnej bubline na akciových trhoch, o dlhodobej bubline na trhu dlhopisov v Spojených štátoch a ďalších krajinách, o bubline cien ropy, o zlatej bubline a tak ďalej.
Ceny domov rastú ďalej
Keď som však minulý mesiac navštívil Kolumbiu, žiadnu historku o bubline som nečakal. Napriek tomu mi aj tam ľudia rozprávali o prebiehajúcej bubline na trhu nehnuteľností a môj šofér ma previezol po prímorskom letovisku Cartagena a s užasnutým výrazom mi ukázal pár domov, ktoré sa nedávno predali za niekoľko miliónov dolárov.
Kolumbijská centrálna banka Banco de la República zaznamenáva index cien domov pre tri hlavné mestá – Bogotu, Medellín a Cali. Od roku 2004 sa v reálnom (o infláciu očistenom) vyjadrení zvýšil o 69 percent, pričom najväčší nárast nastal po roku 2007. Toto tempo cenového rastu pripomína americkú skúsenosť, keď sa index cien domov S&P/Case-Shiller pre desať amerických veľkomiest zvýšil v reálnom vyjadrení medzi minimálnou hodnotou v roku 1997 a maximom v roku 2006 o 131 percent.
To vyvoláva otázku: čo je to vlastne špekulatívna bublina? Oxfordský slovník angličtiny definuje bublinu ako „čokoľvek krehké, nehmotné, prázdne či bezcenné;klamlivá ukážka. Od 17. storočia často označuje podvodné komerčné alebo finančné schémy.“ Problém spočíva v tom, že výrazy ako ukážka a schéma naznačujú úmysel, nie rozšírený spoločenský jav, ktorý žiadny impresário neriadi.
Možno sa slovo bublina používa príliš ľahkovážne. Eugene Fama si to rozhodne myslí. Tento najvýznamnejší stúpenec „hypotézy efektívnych
trhov“ popiera, že bubliny existujú. V rozhovore s Johnom Cassidym pre týždenníkNewYorker v roku 2010 vyhlásil:„Ja ani neviem, čo bublina znamená. Toto slovo sa stalo populárnym. Ale nemyslím si, že má nejaký význam.“
Čo je to bublina
V druhom vydaní svojej knihy Iracionálna neviazanosť som sa pokúsil definovať bublinu lepšie. „Špekulatívne bublina je situácia, keď správa o cenových rastoch rozdúcha nadšenie investorov, ktoré sa prostredníctvom psychologickej nákazy šíri z jedného človeka na druhého, a pritom zvýrazňuje interpretáciu, ktorá by mohla toto cenové zvýšenie opodstatniť.“ To priťahuje „stále širšiu vrstvu investorov, ktorí sú napriek pochybnostiam o skutočnej hodnote danej investície k nej priťahovaní, a to čiastočne vplyvom závisti voči úspechom druhých a čiastočne vplyvom vzrušenia známeho u hazardných hráčov“.
Zdá sa, že práve taká je podstata najčastejšie používaného významu tohto slova. V spomínanej definícii sa skrýva nevyslovený náznak, prečo je pre „chytré peniaze“ také ťažké profitovať zo stávok proti bublinám: psychologická nákaza podporuje interpretáciu, ktorá opodstatňuje cenové zvýšenia, takže účasť na bubline by sa dala označiť za takmer racionálnu. Racionálna však nie je.
Budú tu vždy
V každej krajine vyzerá tento príbeh inak, pretože odráža miestne správy. V Kolumbii napríklad vyzerá súčasný príbeh tak, že vláda tohto štátu, ktorá dnes podlieha uznávanému vedeniu prezidenta Juana Manuela Santosa, zrazila mieru inflácie a úrokové sadzby na úroveň rozvinutých krajín a súčasne takmer eliminovala hrozbu zo strany vzbúrencov z FARC, čím prepožičala kolumbijskej ekonomike novú vitalitu. Tento príbeh je dosť dobrý na to, aby nafúkol realitnú bublinu.
Keďže bubliny sú sociálno-psychologickým javom, možno ich už z podstaty ťažko kontrolovať. Regulačné opatrenia po finančnej kríze by mohli bubliny do budúcnosti zmenšiť. Verejný strach z bublín však tiež môže prehĺbiť psychologickú nákazu, čo rozdúcha ešte väčší počet sebanapĺňajúcich sa proroctiev.
Jedným z problémov spojených so slovom bublina je skutočnosť, že vytvára obraz zväčšujúcej sa mydlovej bubliny, ktorá je odsúdená na to, aby znenazdajky a nenávratne praskla. Špekulatívne bubliny sa však tak ľahko nekončia;so zmenou príbehu sa môžu mierne vyfukovať a potom opäť nafukovať.
Zdá sa, že by bolo presnejšie označovať tieto epizódy za špekulatívne epidémie. Vďaka chrípke vieme, že nová epidémia môže znenazdania udrieť práve vo chvíli, keď stará epidémia ustupuje, ak sa objaví nová forma vírusu alebo ak nejaký environmentálny faktor zvýši rýchlosť šírenia. Rovnako tak sa môže kdekoľvek nafúknuť nová špekulatívna bublina, ak sa objaví nový príbeh o ekonomike a ak má tento príbeh dostatočnú silu na to, aby v myšlienkach investorov prebudil novú nákazu.
Špekulatívne bubliny sa nekončia ako poviedka, román alebo hra. Neexistuje pri nich konečné rozuzlenie, ktoré spojí všetky dejové línie do pôsobivého záveru. V reálnom svete nikdy nevieme, kedy sa príbeh skončil.
Kto je Robert J. Shiller
Je americký ekonóm, vedec a pedagóg. Spolu s E. Famom a L. Hansenom včera získal Nobelovu cenu za ekonómiu za výskum kolísavosti finančných trhov a dynamiky cien aktív. Pri tejto príležitosti ponúkame jeho článok z augusta. S článkami Shillera sa môžete pravidelne stretávať na stránkach HN v rámci spolupráce s Project Syndicate.