Životne najdôležitejším zdrojom budúcnosti každej krajiny sú jej deti. To platí nielen morálne, ale aj ekonomicky. Investície do zdravia, vzdelania a zručností detí ponúkajú krajine najväčšie hospodárske výnosy. Nová štúdia vypracovaná UNICEF ukazuje, ktoré krajiny s vysokými príjmami postupujú pri týchto investíciách znamenite – a ktoré žalostne.
Správa Blahobyt detí v bohatých krajinách pozerá holisticky na podmienky života detí v Spojených štátoch, Kanade a Európe – celkovo v 29 krajinách. Krajinami na špičke rebríčka, kde sa deťom darí najlepšie, sú sociálnej demokracie západnej Európy. V čele je Holandsko, nasledované Nórskom, Islandom, Fínskom, Švédskom a Nemeckom.
Amerika na chvoste
Na dolných priečkach je jedno veľké prekvapenie: USA, najbohatšia ekonomika sveta, je na 26. mieste. Za Spojenými štátmi nasledujú tri oveľa chudobnejšie krajiny: Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Francúzsko a Veľká Británia sa umiestnili uprostred.
Štúdia hodnotí blahobyt detí vzhľadom na materiálne pomery (vo vzťahu k hladine príjmu domácnosti), zdravie a bezpečnosť, vzdelávanie, rizikové správanie (napríklad nadmernú spotrebu alkoholu) a fyzické prostredie vrátane bytových podmienok.
Najvýrečnejšie sú medzery medzi severoeurópskymi krajinami a USA. Krajiny na severe Európy poväčšine poskytujú rodinám hotovostnú podporu, aby zabezpečili výchovu detí v slušných podmienkach a realizujú ambiciózne sociálne programy zaisťujúce kvalitné denné stráženie detí a výučbu v predškolských zariadeniach a základných i stredných školách. Navyše sú všetky deti dobre chránené účinnými zdravotníckymi sústavami.
Kľúčové rozdiely
USA, typické svojou individualistickou voľnotrhovou ideológiou, sa výrazne odlišujú. Hotovostná podpora rodín je mizivá. Vládne programy údajne zabezpečujú záchrannú sociálnu sieť, ale v skutočnosti sú politici k blahobytu chudobných ľahostajní, pretože chudobní voliči chodia na voľby v menších počtoch a nesponzorujú nákladné americké predvolebné kampane. Dôkazy silne naznačujú, že americkí politici majú sklon načúvať len bohatším voličom zo svojich obvodov a reagovať len na ich želania.
Rozdiely medzi sociálnymi demokraciami a USA sa zreteľne ukazujú v jednotlivých kategóriách. V sociálnych demokraciách vyrastá len 10 percent detí v relatívnej chudobe (teda v domácnostiach s menším než polovičným príjmom oproti mediánu v krajine). V USA miera relatívnej chudoby presahuje 20 percent.
Americké deti oveľa viac trpia nízkou pôrodnou váhou a nadváhou vo veku 11, 13 a 15 rokov. Vysoká je tiež miera pôrodov u žien do 20 rokov. Zaznamenaných je okolo 35 pôrodov na 1 000 dievčat vo veku 15 až 19 rokov, pričom v severských krajinách je to menej než desať.
Pútavým aspektom štúdie UNICEF je využitie toho, čo sa dnes označuje ako „subjektívny blahobyt“. Dôkazy naznačujú, že severoeurópske deti všeobecne uznávajú svoje nevšedné výhody. Boli vyzvané na ohodnotenie svojej „životnej spokojnosti“ na jedenásťstupňovej škále. V Holandsku zvolilo šiestu alebo vyššiu hodnotu pozoruhodných 95 percent z nich. V USA bol tento podiel oveľa nižší, okolo 84 percent.
Vysoká cena
Za to, že nechávajú toľko svojich detí vyrastať v chudobe, zlom zdravotnom stave, zlých školách a zlých bytoch, platí USA ohromujúcu cenu. Šokujúce percento skončí vo výkone trestu odňatia slobody, najmä v prípade chudobných nebelošských detí. Aj tie, ktoré majú to šťastie, že do pasce prebujnenej väzenskej sústavy USA nepadnú, končia často ako nezamestnaní, ba dokonca nezamestnateľní ľudia.
Výsledkom však je, že tratia všetci. Školy podávajú horší výkon, miera chudoby zostáva vysoká a výsledná nezamestnanosť a kriminalita vychádzajú americkú spoločnosť finančne a sociálne veľmi draho. Vysoké národné príjmy na zabezpečenie blahobytu detí nestačia. Výrazne lepšie výsledky dosahujú spoločnosti s pevnou väzbou na rovnaké príležitosti pre všetky svoje deti.