Prezident Gašparovič sa správal ako šašo a bábka v službách Smeru. V skutočnosti však mohol robiť vlastné rozhodnutia. Hlavne ak mali škodiť pravicovej vláde a poslúžiť Ficovi... S prezidentom Kiskom je to presne naopak. Nespráva sa ako šašo v službách Smeru. Lenže... Bude musieť. Taká je dnes úloha prezidenta, ktorý má tú trúfalú vlastnosť, že nie je zo Smeru...
Je to fakt, spečatený rozhodnutiami ústavného súdu. Kiskovi súd nariadil, aby poslúchal. Prezident vraj prekročil svoje právomoci, keď sa rozhodol nevymenovať za sudcov ústavného súdu figúry, ktoré mu podsunul parlament. Ústavný súd rozhodnutie Kisku zrušil, sudcom priznal porušenie ich práv a prezidentovi nariadil, aby „rozhodoval“ na druhý pokus...
Macejkovej ústavný súd tým opakovane potvrdil, že pracuje tak, ako to vyhovuje Smeru. A veselo si pri všetkom protirečí. Keď pravicová koalícia zvolila za generálneho prokurátora Čentéša, prezident Gašparovič sa zaťal. Ústavný súd ho podporil – Čentéš bol vraj iba zvolený kandidát a prezident sa mal samostatne rozhodnúť, či ho vymenuje, alebo nevymenuje. Gašparovič naťahoval čas až dovtedy, kým sa nevymenila vláda. Potom poslušne inštaloval generálneho prokurátora Smeru. No, a aby to nebolo také jednoduché, nakoniec v ďalšom konaní ústavný súd rozhodol, že prezident aj tak vlastne porušil ústavu, lebo neuviedol dostatočne závažné dôvody... Teraz, pri nomináciách parlamentu na sudcov ústavného súdu, sú rozhodnutia sudcov rovnako okrúhle. Kiska musí kandidátov parlamentu akceptovať. Výnimkou sú len „závažné dôvody“ odmietnutia.
Vtipné je, že o tom, čo je a čo nie je dôvod na odmietnutie sudcu, už nerozhoduje ani parlament, ani prezident. Rozhodujú o tom sudcovia. Sami o sebe. Sami pre seba.
A pre Ficovu stravebnicu s nápisom „monopoly“.