Áno, väčšina z dnes zverejnených sľubov Ficovho druhého sociálneho úplatku voličov je v poriadku a príčetná sociálno-demokratická vláda by sa hanbila, že sa nimi potrebuje vystatovať.
Napríklad radikálna ambícia opraviť záchody v nemocniciach šliape na päty včerajšej pyšnej správe bratislavského magistrátu, ktorý v spolupráci so starostom Starého mesta dokázal na Obchodnej ulici osadiť 7 (sedem) smetných košov. To isté platí pre zvýšenie materskej z 230 na 280 eur či veľkolepý sľub rozšíriť kapacity materských škôl.
Kľúčovým posolstvom Smeru popri ponuke „stability“ je hrozba, že novonadobudnuté výhody prípadná budúca vláda pravice (alternatíva chaosu!) zruší a nenechá kameň na kameni.
Prečítajte si aj: Fico predstavil, čo dá ľuďom. Tu sú všetky opatrenia
Fico sa však tragicky mýli (prípadne vedome klame). Najväčšou pliagou sociálnych transferov prijatých v dobrých časoch je, že sa prakticky nedajú zrušiť. Každá kratochvíľa niečo stojí a pätnásť nových opatrení nás vraj vyjde na dvesto miliónov eur (počítajme preto tristo) – o toľko viac ročne bude musieť vybrať každá jedna vláda, aby splnila, čo si Fico s komplicmi vymyslel.
Záväzky tohto typu sú totiž večné, spomeňme si na Fica I.: počas tučných rokov, keď sa zdalo, že o menej ako šesť percent Slovensko ani rásť nemôže a premiér vyrukoval s „diabolským plánom pre Slovensko“. Kto zabudol, jadro tohto infernálneho kroku spočívalo v rozdávaní darčekov pri ďalšom raste hospodárstva a nízkych deficitoch.
Vláda teda rozdávala krížom-krážom, ibaže vzápätí rozpočet pridusila kríza, reálny výkon ekonomiky klesol a Ficova vláda nasekala dva osempercentné deficity po sebe, s ktorými sa doteraz boríme.
Lenže ani nová pravicová vláda Ivety Radičovej na Ficove istoty z marketingových dôvodov nedokázala siahnuť. Dodnes tak štát vypláca osemstoeurové darčeky pri narodení dieťaťa, dôchodcom posiela vianočné dôchodky, zachovaná zostala nižšia sadzba dane na knihy aj zdravotnícke pomôcky.
Problémom preto nie je sociálny balíček dnes, môžeme sa nádejať, že na jeden či dva roky sú peniaze naň vykryté. Oveľa horšie je, že štát si na krk vešia ďalšie a ďalšie záväzky, hoci už tie dnešné nedokáže financovať bez ďalšieho zadlžovania krajiny (pozri dôchodky).
Iste, je pred voľbami, Slovensko zaznamenáva aký-taký rast a vláda sa podľa toho správa. Treba si však uvedomiť, že každý deň dôvodne očakávame, kedy sa Grécko definitívne položí, prípadne úniou zatrasie nespokojná Británia, s Ruskom vedieme studenú vojnu a ďalšie rozhorenie horúcich bojov za východnými hranicami je len otázkou.
Slovom, v časoch, keď nám pod nohami čoraz hlasnejšie hučí riava politicko-hospodárskych nepokojov, naozaj nie je čas zavesiť na štátny náhrdelník ďalšie mlynské koleso.