Súčasná legislatíva na Slovensku disponuje vcelku veľmi slušnou paletou právnych foriem podnikania, ale ak ju chce Kresťanskodemokratické hnutie rozšíriť o nový sociálno-ekonomický hybrid – rodinné podnikanie v troch mutáciách, pravdepodobne by sa mala otvoriť aj širšia diskusia k samotnému pojmu rodina.
Zákon o rodine uvádza: „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“ Teda základným a nevyhnutným predpokladom na užívanie výhod rodinného podnikania bude asi musieť byť uzavretie manželstva pred matričným úradom alebo pred orgánmi cirkvi. Keďže na Slovensku je trvalo zaznamenávaný vysoký nárast spolužitia partnerov bez uzatvorenie manželstva, tieto, aj keď sociálne funkčné rodiny, vypadnú z okruhu potenciálnych príjemcov. Pravdepodobne rovnako nevyhnutná bude požiadavka nanovo vysvetliť a definovať slovné spojenie „všetky formy rodiny“, pretože reprodukčné správanie populácie na Slovensku sa po roku 1989 prudko zmenilo, dôsledkom čoho bol prudký a trvalý vzostup zväzkov matka – dieťa, pričom dieťa nepochádza z legitímneho zväzku. Bude mať takáto slobodná matka nárok na výhody? A ako sa spoločnosť postaví k umelo oplodnenej žene? No a čerešničkou na torte ostáva dlhodobá averzia KDH k sobášom jedincov rovnakého pohlavia. Ak predseda strany KDH Ján Figeľ návrh odôvodnil slovami: „Je to nový koncept pre Slovensko, ktorý je zabehaný vo vyspelej Európe“, treba povedať, že vyspelá Európa umožňuje sobáše medzi partnermi rovnakého pohlavia. A ak Slovensko tiež umožní takéto sobáše, budú autori návrhu rovnako horlivo podporovať jeho zavedenie, respektíve pretrvávanie?
Problémy sa črtajú aj v ekonomickej rovine. Rodinný podnik nikdy neprerastie hranice malého podniku. Jeho kvalitatívny rast je obmedzovaný príbuzenskými vzťahmi, ktoré bránia efektívnejšiemu obsadzovaniu pracovných pozícií pracovníkmi s lepšími kvalifikačnými predpokladmi, čo znižuje jeho schopnosť absorpcie technologických inovácií. Investuje spoločnosť v podobe daňových zvýhodnení do takýchto rodinných podnikov aj na úkor subjektov s lepšími východiskovými predpokladmi dynamickejšieho rastu a technologickej inovácie?
A nakoniec –- nie je pre spoločnosť výhodnejšie investovať do ozdravenia podnikateľského prostredia pre všetky jej subjekty? Pomôže vôbec takáto fragmentácia hospodárskej a sociálnej súdržnosti?
Iveta Fodranová, vyučuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave