O tom, či si rodina Baťovcov zaslúži za znárodnené miliardové majetky, diskutovať netreba. Jan Antonín Baťa bol v máji tohto roka Slovenskom rehabilitovaný. Československá vláda premiéra Beneša potrebovala peniaze na obnovu vojnou zničenej krajiny. Hodiť vinu za kolaboráciu s fašistami na Baťovcov a vziať si ich firmy bolo najrýchlejšou možnosťou štátneho zárobku. Kde sa však dnes rozum historikov aj rozhodcovských právnikov zastavuje, je to, že Baťovci s Benešovými dekrétmi súhlasia.
Na jednej strane odmietajú trest, ktorý im bol na ich základe udelený, na strane druhej súhlasia s tým, čo Beneš vykonal. Príčina je jednoduchá. Ak by Benešov dekrét o vyvlastnení majetkov kolaborantov spochybnili, nemali by nárok na žiadne odškodné. Preto sa naň odvolávajú. Došlo tak k zaujímavému historicko-právnemu okamihu. Časť dekrétu, ktorá Baťovcov potrestala, bola zrušená. Tá časť toho istého dekrétu, ktorá hovorí o ich, nakoniec neuskutočnenom odškodnení, je však, podľa nich, stále platná.
Na čelách právnikov, a najmä štátnych úradníkov sa tvaruje vráska. Veľká ako Bojnický zámok, ktorý rodine podľa dokumentov tiež patrí. Historicky prvé uplatňovanie nároku na odškodné, ktorý vznikol v roku 1945, nie je bežným prípadom. Ak štát žiadosť o odškodné odignoruje, riskuje právny spor.
Rodina si ťažkú pozíciu Slovenska uvedomuje. Snaží sa jeho predstaviteľov na pozitívny verdikt motivovať. Sľubovanou slovenskou investíciou firmy vnuka Jana Antonína Baťu, Johna G. Nasha. Štátu sa do „obchodu“ nechce. Najpravdepodobnejšou verziou tak zostáva odsunutie problému na ďalšie vládne garnitúry.