Povedať, že Smer je špičkový produkt politického marketingu, isto nie je novinka. Zarážajúce však je, ako sa mu dlhé roky darí budovať ilúziu ľavicovej, ba až socialistickej strany – či už to niekto oceňuje alebo kritizuje. Pretože ak porovnáme Slovensko v roku 2006, keď Smer prvý raz prevzal zodpovednosť za vládnutie, s dnešným, v žiadnej podstatnej oblasti nebadať citeľný posun doľava.
Čítajte viac: Autobusy zadarmo či byty pre učiteľov. Čo chystá Smer a koľko to bude stáť
Odložme teraz bokom často omieľané výčitky v oblasti práv príslušníkov národnostných či sexuálnych menšín. Tu mal Smer odjakživa bližšie ku krajnej pravici a do istej miery to možno pochopiť (hoci nie ospravedlniť) takpovediac národnými špecifikami. No ani v kľúčových „chlebových“ oblastiach Smer napriek ôsmim rokom pri kormidle Slovensko nijako nepriblížil k ideálu socializmu. Nechceme tým povedať, že Slovensko 2006 a 2015 sú rovnaké. Isteže nie, máme vyššie platy, aj dôchodky a celkovo sme na tom materiálne lepšie. Ak má však niečo ľavica v štíte, je to zmierňovanie sociálnych rozdielov a tu sa výsledky nedostavili. Žiadne.
Na ilustráciu: minimálna mzda v roku 2006 dosahovala 44 percent priemernej. Koľko je to dnes, keď sa Smer pýši masívnym zvyšovaním? Číslo narástlo o pekné tri desatinky na 44,3 percenta. Dôchodky v pomer k platom narástli o jedinú desatinu percenta. Približne dve tretiny zamestnancov naďalej zarábajú menej ako je priemerná mzda. Nezamestnanosť je zhruba rovnaká a regionálne rozdiely sa tiež nezmenšili. O výsledkoch Mikolajovej reformy najlepšie svedčia mizerné a stále horšie výsledky medzinárodného testovania PISA, o zdravotníctve radšej pomlčíme.
Samozrejme, túto stagnáciu musí vláda voličom nejako kompenzovať a predstierať činnosť. Na rad preto prichádzajú cirkusové triky v podobe balíčkov, ktoré premiér v straníckom šapitó za zvuku fanfár vyťahuje z klobúka pre potechu davov. Stoja síce veľa peňazí a pre posun Slovenska v kľúčových oblastiach majú nulový efekt, ale majú nesporné výhody. Na rozdiel od hlbokých reforiem takpovediac neprodukujú poškodených, dajú sa pripraviť za jedno lenivé popoludnie, efekt je prakticky okamžitý a ťažko sa proti nim namieta. Veď kto už by bol proti opravovaniu ciest alebo nižším odvodom? Diablom balíčkov je to, že sú premárnenou príležitosťou urobiť pre krajinu niečo poriadne a trvácne, v ideálnom prípade aj prínosné.
Veru, nie každý deň máme náladu na Dostojevského či Balzaca, a aj cirkusové predstavenia majú svoje miesto. Nesmú sa však stať jadrom konzumovanej kultúry. Áno, revú levy, tancujú medvede, bicykluje šašo a všetko je na dosah ruky. Lenže keď človek príde domov a položí si otázku, čo mu vlastne predstavenie dalo, vybaví sa mu už len smrad. Alebo si z prvej Ficovej vlády pamätáte viac?