Smer má vždy pravdu. Ostatní klamú. Predstavitelia vládnej strany premiér Fico, ministri Richter a Kažimír, sa ukázali. Napadnúť kompetenciu Štatistického úradu len preto, že zverejnil aktuálne údaje o (z ich pohľadu nevítanom) poklese zamestnanosti, je však naozaj úbohé.
Ministri práce a financií vychádzajú z vlastných údajov, ktoré sú vždy optimistickejšie. Čo tam potom, že v praxi napríklad firmy neplatia toľko daní a odvodov do štátnej kasy, ako si pôvodne naplánovali. Hlavne, že zaťažili podnikateľov. Zamestnanosť na Slovensku pritom nerastie aj kvôli vládnym opatreniam a ani dlho rásť nebude.
Áno, existujú na trhu výnimky medzi firmami, ktoré rozširujú výrobu, prípadne tak plánujú urobiť. Zvyčajne však ide o najviac stovky miest, a nie tisíce, ktoré by podvyživené regióny mali zachrániť. Prísnejší Zákonník práce, vyššie dane a odvody a koniec koncov aj čoraz väčšia záľuba neplatiť načas faktúry, nie sú dostatočne silnou motiváciou vytvárať nové pracovné príležitosti. A ani na dlhoočakávaný koniec recesie v eurozóne sa nemožno spoliehať. Podľa najnovších údajov naša ekonomika vzrástla medziročne v druhom kvartáli o 0,8 percenta. Dnes si k tomu vďaka Nemcom tlieskame, no v roku 2010 ekonomika narástla o štyri percentá – a o klesajúcej nezamestnanosti či stúpajúcej zamestnanosti nebolo chýru ani slychu. Práve naopak, ľudia prichádzali o prácu aj naďalej, len pomalším tempom. Z jednoduchého dôvodu – firmy zistili, že prácu troch zrazu dokáže urobiť aj jeden a často omnoho lepšie.
Pán Richter, byť ministrom práce neznamená spochybňovať tých, ktorí hovoria inak. Ale napríklad nájsť spôsob, ako dostať mladých do práce. Aby čo najskôr získali pracovné návyky. Bujnie nám tu totiž riziko, že o pár rokov budeme mať problém s trhom práce ako na juhu Európy. Aj preto, že sa tu podceňuje a spochybňuje nepríjemná realita.
Filip Obradovič, zástupca šéfredaktora HN