Najskôr založili na východe Slovenska oceliareň za 170 miliónov eur z českých štátnych peňazí. Potom narobili dlhy. A nakoniec sa dlhov aj s veriteľmi zbavia – tým, že si na súde v Košiciach vybavia reštrukturalizáciu... Takto vyzerá „podnikanie“ v réžii slovenských finančných skupín. Konkrétne Maria Hoffmanna a J&T.
Tí si spolu s partnermi založili oceliareň Slovakia Steel Mills (Prieložný, Hoffmann). Peniaze mala zohnať J&T. A aj ich zohnala. Zo štátnej Českej exportnej banky, ktorá dala úver na technológie 4,6 miliardy českých korún. Potom prišla fáza „podnikania“. Vyzerala takto: úver sa nesplácal, vyrobili sa ďalšie dlhy, neplatili sa faktúry dodávateľom... A nakoniec prišla fáza „očisty“. Bolo treba vymyslieť, ako sa zbaviť dlhu voči Českej exportnej banke. A ako zahnať veriteľov do bezpečnej vzdialenosti.
Finančníci sa zvyknú zbavovať dlhov dvoma spôsobmi. Zmanipulovaným konkurzom, v ktorom si cez „partnerov“ kúpia naspäť aktíva firmy očistené od dlhov. Alebo súdnou reštrukturalizáciu – vtedy sa veriteľom vyplatí zlomok ich pohľadávok a pošlú sa domov. Keďže v konkurze by hrozilo, že aktíva firmy kúpia ukrajinskí oceliari z KVV Group, zvolila sa druhá možnosť. Súbežne s tým dostala Česká exportná banka ponuky na odkúpenie jej pohľadávky. Samozrejme, za zlomok hodnoty. Ponuku dali J&T a Arca Capital Pavla Krúpu. Teda dvaja obchodní partneri s väzbami na Hoffmanna. A aby táto partia vytlačila z hry Ukrajincov, začala na súde vybavovať reštrukturalizáciu. Ak uspejú, pohľadávky budú bezcenné. A ešte k tomu „doma“, pod kontrolou – ak sa im podarí odkúpiť úverovú pohľadávku Českej exportnej banky.
Pointa? Česi, ktorí slovenskú oceliareň financovali zo štátneho, už peniaze neuvidia. Úver sa nesplatí. Dlhy sa vymažú. Ukrajinskí oceliari sa zaženú do kúta. A Arca Capital, J&T a Hoffmann si podajú ruky. So smiechom, akí sú tí sudcovia lacní a akí sú tí štátni manažéri tupci.