Ruské stíhačky vleteli do konfliktu v Sýrii s gráciou biletára na moskovskej diskotéke. Rázne, s vykasanými rukávmi a chuťou poučiť, ako sa robí poriadok. Na prvý pohľad trochu ruské, ale inak sympatické. Problém nastane pri druhom pohľade. To už nevidíte bojara so zlatou reťazou na krku pred dverami klubu. A zásah v Sýrii je potom prekvapením. Najviac pre samotných Rusov.
Z poslednej obdobnej avantúry, z Afganistanu, sa práve Rusi vrátili ráznym krokom zbitého psa. Traumu nepreliečil ani fakt, že vznikla ešte za sovietskych čias. Žasnúť môžu aj milióny moslimov v Ruskej federácii. Niektorí len ťažko budú so sympatiami sledovať útoky na súvercov, najmä ak sa zvesti o civilných obetiach budú opakovať. Do tretice krajina nie je v ekonomickej kondícii, aby ju každý rubeľ vyhodený do vzduchu kdesi v Sýrii nezabolel.
Napriek biletárskym pózam si Putin riziká uvedomuje. A priemerný Rus sleduje strhujúcu mediálnu masáž. Dozvie sa, že keby nebolo Sýrie, nie je ani ortodoxné kresťanstvo. Ťažkopádne, ale skúste doma vysvetliť, že keď robíte v Sýrii to isté ako USA, robíte presný opak. Moslimskí obyvatelia zas sledujú prezidenta otvárať mešitu v Moskve a kázať o „pravých hodnotách islamu“.
Ruským výletom do Sýrie Putin roztočil ruskú ruletu. Ak nedosiahne v Sýrii veľmi rýchlo veľmi zásadný úspech, jeho autorita utrpí ranu z milosti. A zásadný úspech len stíhačkami dosiahne veľmi ťažko. Môže mať dva dôvody, prečo sa rozhodol riskovať. Buď si skutočne dal na krk zlatú reťaz a verí v návrat ruského biletára.(Zbláznil sa.) Alebo v blízkej budúcnosti konflikt v Sýrii zažije skutočne neočakávaný zvrat. Autor je skeptik. Verí prvej možnosti.