Komentár vyšiel 13. septembra 2014
Sankcie proti Rusku sú nezmyslené a nebudeme ich podporovať - s nadšením citovali Roberta Fica v Rusku.
Sankcie sú škodlivé a odmietneme ich, ak by mali postihnúť slovenské firmy - pevným hlasom povedal Robert Fico na Slovensku.
Európska únia zaviedla od piatku ďalšie obchodné sankcie proti Rusku a podporili ich zástupcovia všetkých členských štátov - sucho reportujú tlačové agentúry z Bruselu.
Takto vyzerajú tri postoje Roberta Fica. A jeho tri ,,úspechy". Bol pekný v Rusku. Bol pekný na Slovensku. A bol pekný aj v Bruseli.
Konflikt Západ - Rusko je typickou ukážkou Ficovej trojtvárnosti. A Ficovej politickej alchýmie. Koktejl, ktorý namiešal, má chutiť všetkým. A hlavne - má zabrániť tomu, aby sa Fico musel pri tejto výbušnej téme vyfarbiť, rozhodnúť. A riskovať politické straty.
Inak, ak by si Fico naozaj stál za tým, čo hlása - a odmietal by podporiť sankcie proti Rusku - bolo by to v poriadku. Je to legitímny postoj. Sankcie sa naozaj ukázali ako neúčinné. Viedli presne k opaku toho, čo malo byť ich cieľom. Rusi v geopolitickom boji o Ukrajinu necúvli.
Naopak, odpovedali protisakciami a podporou rozsiahlej vojenskej protiofenzívy separatistov na východe Ukrajiny. Európske tovary nahradili tureckými, európsky finančný kapitál nahrádzajú čínskym. So všetkými strategickými rizikami, ktoré to prináša... EÚ zatiaľ ráta len straty, hlavne vo východných členských štátoch a v Taliansku. A naivne dúfa, že Putinovu moc sankcie nalomia neskôr...
Presne z týchto dôvodov mali sankcie nielen divadelných odporcov (ako je Fico), ale aj skutočných, ktorí proti nim v Bruseli tvrdo bojovali. Proti ďalšej vlne sankcií vystupovali hlavne delegácie Fínska, Rakúska a Talianska. O odpore Slovenska nie je v správach z Bruselu ani len zmienka v zátvorke. Slovenskí diplomati sa iba zviezli na ústupkoch, ktoré vybojovali Taliani.
Jednoducho, Ficov problém je v tom, že nevie byť principiálny. Za jeho silnými rečami nie sú silné rozhodnutia. Fico sa vie tváriť odhodlane a agresívne, v skutočnosti ale zásadne nevstupuje do konfliktov, ktoré by ho mohli oslabiť. Ani vo vlastnej strane, kde toleruje všetkých oligarchov a obchodníkov (vrátane Flašíka). Ani vo vláde či v parlamente, kde sa vyhýba citlivým témam (registrované partnerstvá). Ani v medzinárodnej politike, kde sa vždy zvezie na rozhodnutiach väčšiny.
Ak sa na Slovensku niekto dokázal vzoprieť tlaku Bruselu, bola to vždy pravica. Nie ,,národnoštátny" Fico. Mikloš v roku 2010 odmietol zatiahnuť Slovensko a slovenských daňových poplatníkov do finančnej záchrany Grécka. Povedal jasné nie - so všetkými rizikami, ktoré potom udreli na jeho hlavu zo zahraničia.
Sulík zas v roku 2011 odmietol podporiť ďalšie navyšovanie eurovalu - a názor nezmenil ani po skratových rozhodnutiach Radičovej a nátlaku Bruselu. Fico sa tiež dokázal vzoprieť. Ale len pred kamerou na Slovensku. Nie pred Merkelovou.
Dnes, keď vstupujú do platnosti ďalšie sankcie, Fico nevysvetľuje, kde súdruhovia zo Smeru urobili chybu... Namiesto toho tému prekrýva ďalším bojovým pokrikom - o tom, že nepripustí, aby na Slovensku vznikli vojenské základne NATO. Čím podrazil svojho ministra obrany, ktorý na summite NATO ponúkol spojencom logistickú a muničnú základňu. Keďže NATO na našu ponuku nereagovalo a nemá žiadne iné požiadavky na vojenské základne, Fico týždeň potom - a opäť v novinách - napol svaly.
Otázne je, dokedy bude táto alchýmia Ficovi vychádzať.
V Rusku už Fico stráca dôveru - ako táraj, ktorého netreba brať vážne. V Bruseli tiež našim diplomatom vyčítajú dvojtvárnosť a slovné podrazy slovenských ,,lídrov", keď nevedia doma verejne obhajovať vlastnú líniu a vlastné rozhodnutia.
A časom aj doma všetci pochopia, že Ficova ,,bojovnosť" je čisto fantómová.
Dag Daniš: Komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami