Hneď na úvod jedna zásadná poznámka. Nie, nie je pravda, že najviac vojnových utečencov je v Európe. A že starosti si má robiť hlavne Európa. Najviac vojnových utečencov je v táboroch v Turecku, v Libanone a v Jordánsku (viac ako tri milióny). A starosti si má robiť celý Západ. Vrátane Spojených štátov.
Európa vyzvala Američanov, aby sa nedržali bokom. Odpoveď Američanov: pomôžeme finančne, ale viac utečencov prijať nemôžeme. Deň nato minister Kerry opatrne pripustil, že Spojené štáty by mohli zobrať „plus päťtisíc utečencov“. Konkrétne, 70-až 75-tisíc. Minulý rok to bolo 70-tisíc. Čiže prírastok bude niekde medzi nulou a päťtisíc. Čo je pre „lídra Západu“ v porovnaní s európskym nasadením dosť málo.
Jednoducho: americký a európsky prístup k utečencom je extrémne odlišný. Pritom platí, že ten americký je celkom legitímny.
Američania ročne prijmú len 70-tisíc utečencov (nie migrantov, utečencov, teda tých prenasledovaných). Zo Sýrčanov, ktorí sú najviac ohrození – a ktorých chce Nemecko prijímať všetkých – Američania za posledné roky prijali len 1500. Z miliónov sýrskych utečencov „Američania zobrali zahanbujúcich 0,03 percenta“(CNN). Z čoho vyplýva, že zvyšné milióny sýrskych utečencov hľadali, hľadajú a budú hľadať útočisko prevažne v Európe.
Američania neodmietajú Sýrčanov z rasistických dôvodov. Odmietajú ich z pragmatických dôvodov. Vláda Spojených štátov argumentuje, že je pri utečencoch zdržanlivá kvôli zvýšeným bezpečnostným hrozbám. Spojené štáty sú (rovnako ako časť Európy) vo vojne s Islamským štátom. Spolu s Francúzmi a Britmi bombardujú pozície IS v Iraku už rok. Nálety rozšírili aj na Sýriu.
Preto každého Sýrčana, ktorý žiada o azyl, preverujú tri roky – či nemal žiadne (ani príbuzenské) prepojenia na islamistických radikálov. S tým, že do ukončenia previerok sa musí zdržiavať mimo územia USA. Inak stratí šancu na azyl ako „ilegál“. Spravodajské služby sa totiž obávajú, že islamisti prenesú konflikt z Blízkeho východu na pôdu Spojených štátov (Európy).
Americký prístup k miliónom utečencov v Turecku či Libanone – a k vlastnej bezpečnosti – je legitímny, ale trochu prehnaný. Ten európsky je zas ľudský, ale neprezieravý.
Nemecko tvrdí, že zo sýrskych utečencov prijme 100 percent. Všetkých. Američania pri tejto správe skoro odpadli... Európou a schengenským priestorom sa valia desaťtisíce ilegálnych migrantov. Bez registrácie, bez kontroly, bez pravidiel. Nič o nich nevieme. A úrady v Nemecku ich vítajú. Čo je opačný extrém. Takmer šialený... Z pohľadu Američana musí vyzerať Európan ako senilný hipisák. Kvety vo vlasoch, eposy o láske... A nulové pravidlá a bezpečnostné inštinkty. Napriek tomu, že aj Francúzsko a Británia vstupujú do bojov v Sýrii.
Vráťme sa však k otázke, prečo Spojené štáty váhajú so zvýšením pomoci pre utečencov. Po prvé preto, že majú prísnu azylovú a bezpečnostnú politiku. A po druhé preto, že utečencov z tureckých a libanonských táborov hladko prijímajú veselé postavičky, ktorým sa hovorí „európski lídri“.