Držanie zlata je v podstate určitou formou poistenia proti vojne, finančnému armagedonu alebo masovému znehodnoteniu meny. A cena zlata je od začiatku globálnej finančnej krízy často vykresľovaná ako barometer globálnej ekonomickej neistoty. Predstavuje teda kolaps cien zlata z maximálnej hodnoty 1 900 dolárov za uncu v auguste 2011 na necelých 1 250 dolárov na začiatku júla 2013 prejav dôvery v globálnu ekonomiku?
Tvrdiť, že trh so zlatom vykazuje všetky klasické črty prasknutej bubliny, by bolo prílišné zjednodušenie. Niet pochýb o tom, že investori slintali pri opojnom vzostupe zlata z hodnoty približne 350 dolárov za uncu v júli 2003 až na vrchol. Cena rástla už dnes, pretože všetci začali byť presvedčení, že zajtra porastie ešte viac.
Naivní investori
Lekári a zubári začali predávať akcie a nakupovať zlaté mince. Dopyt po zlatých šperkoch v Indii a Číne raketovo vzrástol. Centrálne banky rozvíjajúcich sa trhov diverzifikovali svoje portfóliá z dolárov do zlata.
Argumenty pre nákup zlata mali niekoľko silných zložiek. Pred desiatimi rokmi sa zlato predávalo hlboko pod svojím dlhodobým priemerom očisteným o infláciu a začlenenie troch miliárd občanov krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi do globálnej ekonomiky nemohlo znamenať nič iné ako obrí a dlhodobý vzostup dopytu.
Tento prvok príbehu, mimochodom, zostáva v platnosti dodnes. Globálna finančná kríza zvýšila príťažlivosť zlata, spočiatku pre obavu z druhej veľkej hospodárskej krízy. Neskôr sa zase niektorí investori obávali, že vlády popustia uzdu inflácii, aby zmiernili záťaž prudko rastúceho verejného dlhu a riešili pretrvávajúcu nezamestnanosť.
A keď potom centrálne banky stlačili základné úrokové sadzby k nule, nikoho nezaujímalo, že zlato nenesie úrok. Je teda nezmysel tvrdiť, že vzostup ceny zlata nebol ničím iným ako bublinou. Zároveň je však pravdou, že ako cena rástla, snažil sa o nákup zlata čoraz väčší počet naivných investorov.
Lekári a zubári
V poslednom čase sa základné ekonomické ukazovatele, samozrejme, trochu obrátili a špekulatívna horúčka sa obrátila ešte viac. Čínska ekonomika sa naďalej zmäkčuje a tempo rastu v Indii oproti situácii pred niekoľkými rokmi prudko kleslo. Naproti tomu americká ekonomika javí napriek neblahým automatickým fiškálnym škrtom známky postupného uzdravovania. Od okamihu, keď americký Fed začal naznačovať, podľa môjho názoru celkom predčasne, že obmedzí svoju politiku kvantitatívneho uvoľňovania, vzrástli globálne úrokové sadzby o 100 základných bodov.
V čase, keď Fed zdôrazňuje svoje silné protiinflačné tendencie, ťažšie sa tvrdí, že investori potrebujú zlato ako poistku proti vysokej inflácii. A pretože sa lekári a zubári, ktorí predvlani nakupovali zlaté mince, teraz týchto mincí zbavujú. Stále nie je jasné, kde sa zostupná cenová špirála zastaví. Niektorí ľudia hovoria o psychologicky citlivej hranici 1 000 dolárov.
V skutočnosti sa argumenty pre zlato ani proti nemu od roku 2010, keď som o ňom naposledy písal, zase tak veľmi nezmenili. V októbri spomínaného roka cena zlata -- vyslovene špekulatívneho aktíva založeného na dôvere -- smerovala nahor a krátko predtým dosiahla hranicu 1 300 dolárov. Skutočné argumenty pre jeho držanie však vtedy, rovnako ako teraz, neboli špekulatívne. Zlato je skôr poistka. Ak ste investor s vysokým čistým imaním alebo suverénny fond, je úplne logické držať malé percento aktív v zlate ako poistke proti extrémnym udalostiam.
Čína a India
Držanie zlata môže mať zmysel aj pre stredne príjmové a chudobné domácnosti v krajinách, ktoré významne obmedzujú prístup k iným finančným investíciám -- napríklad v Číne a Indii. Pre väčšinu ostatných je zlato len ďalšou stávkou do lotérie, ktorú možno urobiť. A rovnako, ako pri všetkých ostatných stávkach, to nemusí byť nutne stávka víťazná.
Ak vlády pevne nestanovujú cenu zlata, ako to urobili pred prvou svetovou vojnou, bude trh so zlatom zákonite riskantný a volatilný. V štúdii zverejnenej tento rok v januári sa ekonómovia Claude Erb a Campbell Harvey zamýšľajú nad niekoľkými možnými modelmi základnej ceny zlata a zisťujú, že zlato je s ktorýmkoľvek z nich spojené prinajlepšom voľne. Skôr sa zdá, že sa cena zlata často na dlhé obdobia vychyľuje vysoko nad svoju základnú dlhodobú hodnotu alebo hlboko pod ňu. Takéto správanie sa, samozrejme, podobá správaniu mnohých ďalších finančných aktív, ako sú výmenné kurzy alebo ceny akcií, avšak cenové výkyvy zlata môžu byť extrémnejšie.
Šesťsto bochníkov chleba
Zástancovia zlata sa niekedy odvolávajú na izolované historické dáta, ktoré naznačujú, že dlhodobá hodnota zlata zostáva po tisícročia stabilná. Napríklad často citovaná štúdia Stephena Harmstona z roku 1998 poukazuje na nepriame dôkazy, že v čase babylonského kráľa Nabuchodonozora II., ktorý zomrel v roku 562 pred Kristom, sa za uncu zlata dalo kúpiť 350 bochníkov chleba. Ak neberieme do úvahy skutočnosť, že chlieb v Babylónii bol pravdepodobne zdravší ako dnešný strojovo upravovaný produkt, potom sa dnešná cena unce zlata príliš nelíši a rovná sa približne 600 bochníkom.
Samozrejme, nemáme k dispozícii každoročné údaje o cenách zlata v Babylónii. Vzhľadom na vojny a ďalšie neistoty môžeme len predpokladať, že skutočné trhové ceny boli vtedy rovnako ako dnes celkom volatilné.
Nedávny prepad cien zlata teda v skutočnosti nezmenil argumenty pre investíciu do tejto komodity ani proti nej. Áno, ceny by mohli ľahko spadnúť pod hranicu 1 000 dolárov, ale tiež by sa mohli zvýšiť. A politici by si mali dobre rozmyslieť, než začnú pokles cien zlata interpretovať ako prejav dôvery vo svoje počínanie.
Kenneth Rogoff, bývalý hlavný ekonóm MMF, profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardovej univerzite