Predstavte si príbeh, nie veľmi dlhý, skôr široký: máte malú stavebnú firmu, ktorú si najme veľká stavebná firma, čo zásadne neváha, ale stavia, veď to má priamo v názve. Prácu si splníte, veľkej firme pošlete faktúru, štátu zasa odvediete dvadsaťpercentnú DPH. A potom čakáte. Dosť dlho, pretože Slovensko nie je také bohaté, aby si mohlo dovoliť rýchle a lacné súdy. Napokon sa dozviete o reštrukturalizácii, vďaka ktorej dostanete od majiteľa Váhostavu Juraja Širokého tučných pätnásť percent, čo vám nepokryje ani už zaplatenú DPH.
Prirodzene, že za tohto stavu si nedokážete plniť vlastné záväzky, dokonca ani voči zdravotnej poisťovni Dôvera, ktorá sa o vás má postarať, až vám bude ťažko. A ťažko vám je, na umretie ešte nie, ale niet divu, že zoslabnutý navštívite svojho lekára, ktorý vám predpíše potrebné lieky. Prichádza vyvrcholenie: lieky vám lekárnik nevydá, lebo ste Dôvere nezaplatili poistné. Áno, tej Dôvere, ktorú (údajne) cez spoločnosť Prefto vlastní ten istý Juraj Široký. Asi je to len zhoda okolností, ale kruh sa uzavrel, za lieky musíte zaplatiť zo svojho, pretože zrejme dlhujete poistné človeku, ktorý vás nechutne oklamal.(„Váhostav sa nepripravuje na reštrukturalizáciu, nechystá sa odpisovať záväzky, ani ich časť,“ uisťoval Váhostav 30. júla 2013.)
Núka sa viacero variantov, ako môže frustrovaný podnikateľ reagovať, napríklad posielať Dôvere 15 percent poistného. Každý z podobných originálnych trikov naráža na to, že čo je dovolené Jurovi, nemusí byť dovolené Janovi. Rukolapne: kým Váhostavu exekútor nikdy žeriav nezhabe, na vašu dodávku si trúfne. Poučenie je prosté: ak nie ste mimoriadne bystrozraký, nepúšťajte sa dôverčivo do mútnych vôd, kde obchodujú pochybné charaktery. Nemôžete ich prehliadnuť: sú široké.