Štvrtkový večer Slovákom - a Európanom - opäť pripomenul to, čo dlho prehliadali. Na východe Európy, len pár kilometrov od našich štátnych hraníc, je vojna. Nie lokálny konflikt s povstalcami. Je to vojna, v ktorej proti sebe bojujú dve dobre vyzbrojené armády. A ktorá zabíja aj stovky ľudí z opačného konca sveta, ktorí s ukrajisnkým konfliktom nemajú nič spoločné.
Pád malajzijského lietadla je zatiaľ najsmutnejšou správou z vojnovej Ukrajiny. Zomrelo 295 celkom nevinných ľudí, ktorí ani len netušili, že vo štvrtok poobede vleteli rovno do vojnovej zóny...
Čítajte viac:
Situáciu po páde lietadla sledujeme online
Atentát na Putina či maskovanie Gazy. Toto sú konšpiračné teórie o lete MH 17
Zatiaľ nemáme presné informácie o tom, čo sa stalo. Ale príbeh sa dá pomerne spoľahlivo rekonštruovať zo správ, ktoré nám tu zanechali celkom presné stopy. Vyzerá to tak, že malajzijské lietadlo zostrelili raketami z protivzdušného systému Buk doneckí Ukrajinci, resp. ich separatistická armáda, ktorá na východe Ukrajiny vyhlásila samostatný prorusky orientovaný štát. A ktorá sa už niekoľko týždňov pokúša odraziť rozsiahly útok ukrajinskej armády na svoje centrá. Médiá ich často označujú ako ,,teroristov", ,,ruských žoldnierov", ,,povstalcov" či ,,rebelov". V skutočnosti však ide o dobre vyzbojenú a dobre zorganizovanú armádu doneckých Ukrajincov, ktorú financujú, vyzbrojujú a dopĺňajú zálohami Rusi a ruskí žoldnieri.
Sviečky venované obetiam letu MH 17. Snímka: TASR/AP
Ako to bolo
Na sociálnych sieťach sa ako prvá objavila informácia separatistických dôstojníkov, že sa im podarilo zostreliť lietadlo ukrajinskej armády An - 26. Autorom správy bol poradca ministra obrany ,,Doneckej ľudovej republiky" Igor Druz. Krátko nato sa k zostreleniu ukrajinského armádneho lietadla prihlásil aj armádny veliteľ separatistov Igor Strelkov - s tým, že existujú ,,aj informácie o zostrelení druhého lietadla" (zrejme nešťastného Boeingu, o čom nevedel). Separatisti oslavovali svoj ďalší vojenský úspech... Až potom prišla správa o zrútení malajzijského Boeingu s 295 cestujúcimi. Krátko nato separatisti zo sociálnych sietí stiahli všetky predošlé informácie o zostrelení ukrajinského An - 26.
Na základe týchto faktov môžeme usudzovať, že malajzijské lietadlo omylom zostrelila armáda ukrajinských separatistov z Donecka.
Čo je raketový sytém Buk
Protivzdušná obrana Buk je mobilný raketový systém ruskej výroby, ktorý má vo svojej výzbroji ruská armáda. A ukrajinská armáda. Systém dokážu účinne obsluhovať len dobre vycvičení profesionálni vojaci. Buk je prepojený na informácie z radarov, ktorými tiež disponujú len armády, nie ,,teroristi".
Ukrajinskí separatisti už v júni oznámili, že po dobytí ukrajinskej leteckej základne získali raketový systém Buk. Odvtedy sa im podarilo zostreliť niekoľko ukrajinských vojenských lietadiel. Je pravdepodobné, že radarové informácie im dodávali ruské jednotky - buď z pohraničných oblastí, alebo z vojenských základní na Kryme.
Takisto je pravdepodobné, že vo štvrtok poobede ukrajinskí separatisti dostali od Rusov informácie o ukrajinskom lietadle An - 26 a vydali rozkaz na jeho zostrelenie. A keďže výcvik, úroveň a spravodajské informácie ukrajinských separatistických jednotiek sú obmedzené, namiesto ukrajinského vojenského lietadla zostrelili iný cieľ, ktorý sa práve nachádzal v tesnej blízkosti. Profesionálna (ruská, ukrajinská) armáda radarové informácie overuje a na vyššom stupni velenia vyhodnocuje všetky riziká. Separatistická armáda nie...
V takomto prípade sú v hre len dve možnosti. Buď išlo o neuveriteľne nešťastnú zhodu okolností a náhodu. Alebo ukrajinská armáda zámerne vmanévrovala vojenské lietadlo do letovej zóny malajzijského lietadla. So zámerom vyprovokovať separatistov, zdiskreditovať ich a získať legitimitu pre plánované bambardovanie východoukrajinských vojenských opevení v Donecku a Luhansku.
Ukrajinskí dispečeri
Samozrejme, priamu a hlavnú vinu za zostrelenie malajzijského lietadla v takomto prípade nesú ukrajinskí separatisti, podporovaní ruskými veliteľmi. Oni sú páchatelia, bez ohľadu na to, či išlo o ich zámer alebo nie.
Na druhej strane, zodpovednosť za tragédiu má na krku aj ukrajinská vláda. A nielen nepriamu.
Separatisti v oblastiach, ktoré kontrolujú, vyhlásili bezletovú zónu, o čom informovali ukrajinské velenie. Vyhlásenie bezletovej zóny znamená varovanie, že akokoľvek narušenie vzdušného priestoru v bojovej zóne bude rizikové. Vojensky rizikové.
Ukrajinská vláda mala v tomto prípade povinnosť odkloniť všetky medzinárodné lety mimo rizikovej zóny. Neurobila to. Zrejme nechcela stratiť pretíž - a priznať, že nevie garantovať bezpečnosť letov vo ,,svojom" vzdušnom priestore (ktorý v skutočnosti nemá pod kontrolou). Ukrajinské úrady vec riešili len kompromisne - nariadili dodržiavať letovú výšku 10 000 metrov, resp. zakázali lietadlám letieť nižšie než 9 753 metrov. Malajzijské lietadlo dodržalo pokyn s rezervou len 300 metrov.
Takže, zhrňme si fakty. Ukrajinská vláda vedela, že separatisti vyhlásili bezletovú zónu s varovaním, že zostrelia lietadlá, ktoré ju narušia. Vedela aj to, že raketové systémy separatistov dokážu zlikvidovať lietadlo aj vo výške 10 000 metrov (ukrajinská armáda disponuje rovnakým raketovým systémom). Ukrajinské letecké úrady vedeli, že vo štvrtok popoludní bude cez rizikový koridor prelietavať malajzijský Boeing.
A nakoniec je možné a pravdepodobné, že ukrajiské armádne velenie vydalo rozkaz na presun ukrajinského An - 26 v tom istom čase a v blízkosti tej istej letovej zóny.
Ak aj upustíme od konšpiračných vojenských a spravodajských teórií a od zámeru ukrajinských úradov riskovať, stále platí, že Ukrajina mala zakázať medzinárodné lety v bojovej oblasti, v ktorej im separatisti zostreľujú lietadlá. Mala to byť morálna povinnosť ukrajinskej vlády - zaistiť bezpečnosť medzinárodných letov nad svojim štátnym územím. Malajzijské lietadlo v bojovej zóne nemalo čo robiť.
Iste, možno ukrajinský generálny štáb nevedel to, čo mal vedieť od ukrajinského leteckého úradu alebo naopak... Tak ako doneckí separatisti nevedeli, na koho a na čo vlastne vypálili rakety... To ale ani jednu, ani druhú stranu neospravedlňuje. Zločin z nevedomosti a nedbanlivosti je tiež zločin.
Ukrajinský mier
Na východnej Ukrajine je zjavne vojnový chaos, ktorý si už vyžiadal aj nevinné medzinárodné obete. V tejto súvislosti sa natíska jedna cynická, ale dôležitá otázka. Naozaj chceme takýchto Ukrajincov a takúto Ukrajinu v EÚ a v NATO? Naozaj Ukrajinci posilnia našu stabilitu, prosperitu a bezpečnosť?
Ako napísal americký politológ Samuel Huntington v slávnej knihe Zrážka civilizácií - Ukrajina bola, je a bude rozpoltená krajina, v ktorej na seba bude narážať Východ a Západ. Kultúrne, civilizačne, politicky, vojensky...
Je celkom isté, že na Ukrajine je možný mier a pokoj len v prípade, že ostane zachovaná jej krehká neutralita. Teda: že prestane byť zaťahovaná do NATO. Ruský šéf diplomacie Lavrov dal Američanom na stôl dohodu o neutralite Ukrajiny už v decembri 2013. Bola zamietnutá. Namiesto toho prišla ,,revolúcia". Po nej bábková ukrajinská vláda Jaceňuka, masívne podporovaná Spojenými štátmi. A parlamentý návrh Jaceňukovej strany na členstvo Ukrajiny v NATO... Postoje 9 - miliónovej ruskej menšiny na Ukrajine boli ignorované.
Mimochodom, snaha Spojených štátov rozšíriť NATO o Ukrajinu už raz bola zamietnutá. Na summite NATO v Bukurešti (2008) to odmietli Nemci a Francúzi s argumentom, že by to mohlo destabilizovať východ Európy. Neskôr prezident Janukvyč presadil zákon o neutralite Ukrajiny, ktorý zakazoval jej členstvo vo vojenských blokoch...
Američania však boj o Ukrajinu zjavne nevzdali. Bez akýchkoľvek ohľadov na názory európskych ,,spojencov". A bez akýchkoľvek ohľadov na následky pre Európu.