Intuícia hlavného gazdu zo Siete neklame: hoci čísla Smeru vyzerajú rok pred voľbami nedostihnuteľné, viacero volieb ukázalo, že množstvo skalných voličov sociálnych demokratov sa (pomaly) zmenšuje, zatiaľ čo rastie skupina ich odporcov. Niežeby bol odliv masívny, skôr je to postupná erózia smeráckeho masívu. Rukolapne povedané, mnohí ľavicoví voliči sú ešte ochotní deklarovať podporu Smeru v prieskumoch, ochota prísť voliť je však už výrazne nižšia.
V tejto optike je naozaj možné, že Smer spadne pod tridsať percent a ak sa niektorému z pravicových mrzákov podarí chopiť sa zatúlaných percent, môže sa dostať nad dvadsať percent. V tomto zmysle má Procházka najdôležitejšie predpoklady politika – drajv, vôľu po víťazstve a navyše chápe, ako sa na Slovensku vyhrávajú voľby. („Musíme do toho vložiť veľa času, úsilia, výjazdov, stretnutí a podaní si rúk.“) Okrem toho, predseda Siete dokáže pôsobiť ľudovo, stará sa o vinohrad a zároveň disponuje pozoruhodným intelektom, čo tiež nie je na škodu.
Čítajte aj:
Procházka: Zbavil som sa aj zvyškov „ješitnosti“
Aktíva Siete zahŕňajú aj ďalšiu nevyhnutnú rekvizitu – étos, v zmysle ambícií vykonať štrukturálnu zmenu fungovania štátu, zmeniť jeho formát. Iste, nie každý bude s plánom Siete súhlasiť, ale prestavanie štátu tak, aby sa ťažisko solidarity prenieslo od štátu zasahujúceho kam až oko dohliadne, predovšetkým na prirodzené medziľudské siete, a redukcia verejnej moci na efektívne plnenie okresaného zoznamu povinností, je bezpochyby veľký, intelektuálne zaujímavý program. Zlý jazyk by mohol povedať, že toto by malo byť jadro konzervatívnej európskej kresťanskej demokracie, nie ustavičné sliedenie po spálňach a nazeranie do nohavíc.
Zatiaľ síce nevieme, ako presne si Sieť takúto zmenu predstavuje, ani ako má štát vo finále vyzerať, keďže ani rok pred voľbami nepoznáme Procházkov program. Niečo sa však dá vyčítať z tlačoviek a Beblavého legislatívnych návrhov, ešte oveľa viac z Alfy. Ak si nespomínate, to bol ten program, čo Procházka (vraj) zbúchal za jeden večer, ultimatívne ho predložil KDH a keď hnutie odmietlo uznať ho za svoj stranícky program, použil ho ako zámienku na odchod. Následne kandidoval za prezidenta, obalamutil Sulíka, založil Sieť a Matovič vyrukoval s lahôdkovým odposluchom.
Čím sa dostávame ku kľúčovému nedostatku Siete, respektíve jej lídra. Podobne ako pre centrálne banky aj pre politikov je najsilnejšou devízou dôvera, pretože len ňou je kryté plnenie sľubov v budúcnosti. V tomto ohľade však gazdu intuícia zradila. Totiž – málokto o tom vie, Procházka zjavne tiež nie, ale lži a podrazy môžu človeku zlomiť krk aj v politike. Ak ich robí nesprávnym ľuďom, príliš skoro a príliš často. A najmä – keď sa mu na to príde.