Mario Draghi, guvernér Európskej centrálnej banky (ECB), sa v krízových situáciách ukázal ako vynikajúci obchodník s teplou vodou. Keď sa objavili problémy, na upokojenie situácie mu zväčša stačilo vyhlásiť, že je pripravený podniknúť všetky potrebné opatrenia.
Tomu je však koniec. Po tom, ako sa ECB nepodarilo odlepiť infláciu od nuly ani presvedčiť banky, aby začali poskytovať viac úverov firmám a domácnostiam, prišli ešte dve nečakané rany. Ekonomika eurozóny opäť zamrzla a najnovšie sa k rizikám pripojili obchodné sankcie. Štvrtkové rozhodnutie centrálnej banky znížiť základnú úrokovú sadzbu na historické minimum, 0,05 percenta, tak nenecháva žiaden priestor na pochybnosti. Európa je opäť o krok blížšie k zavedeniu núdzových opatrení na podporu ekonomiky, ku ktorým sa Američania a Briti uchýlili v čase, keď kríza zúrila najtvrdšie.
Nižšie to už totiž nepôjde. A aj keď sa ECB aspoň prezatiaľ k nákupu dlhopisov po vzore USA nechystá, v snahe napumpovať nové peniaze priamo do európskej ekonomiky už môže nasledovať jedine “mini-QE” v podobe nákupu finančných derivátov. Keď Draghi pred troma mesiacmi zhrnul zámery ECB slovami “ešte sme neskončili”, zjavne to myslel vážne.
Rovnako vážne to však myslel aj s upozornením, že uvoľňovanie menovej politiky musia sprevádzať štrukturálne reformy. No túto časť jeho tlačových konferencií európski politici radšej potichu prehliadajú. Odkedy Draghi začal hasiť všemožné krízové situácie, ochota európskych politikov šetriť a reformovať sa akosi vytratila.
Problém je najmä v motiváciách. Tým, že ECB kupuje európskym politikom čas, zároveň zmierňuje tlak trhov najmä na najväčších spomedzi hriešnikov. Napríklad Francúzsko a Taliansko, ktoré už nepália vysoké prirážky na ich dlhopisy, tak už snahy o šetrenie a reformy nielen vzdali, ale otvorene proti nim protestujú. No ani Nemecko nie je od posledných volieb práve vzorová krajina. Namiesto riadnych reforiem, k akým sa odhodlali vlády pred desiatimi rokmi, sa súčasná koalícia môže blysnúť už len nebadateľnými “reformičkami”.
Európa si tak spokojne dláždi cestu späť ku kríze.