Z môjho pohľadu bolo pre Slovensko najdôležitejšie rozhodnutie o jeho zavedení v apríli 2003. Po bašovaní Mečiarovej vlády, ktorá niektorými rozhodnutiami, a najmä divokou netransparentnou privatizáciou, dostala krajinu do politickej a ekonomickej izolácie, bol záväzok prijať euro pre Európu nový, oživujúci a dobrý signál o ďalšom smerovaní Slovenska. Rovnako pozitívny vplyv malo aj potvrdenie smerovania v tejto oblasti vládou Roberta Fica v roku 2006. Zavedenie eura nás donútilo urobiť rýchle reformy a dosiahnuť požadované limity v miere inflácie, deficite verejných financií, celkovom dlhu Slovenska a vo výške dlhodobých úrokových sadzieb. Jedným z najdôležitejších prínosov bolo, že Slovensko sa vďaka euru zdisciplinovalo. Pre zahraničných investorov bolo euro po dlhom období signálom, že to vláda so zásadným zlepšením hospodárskych podmienok a spravovaním štátu myslí vážne.
Euro nie je dobré samo osebe – teda, nie každá krajina v hocijakom čase urobí správne, ak sa preň rozhodne. Ak je však v Európe niekto, kto z prechodu na euro naozaj vyťažil, je to práve Slovensko. Znamenalo motiváciu a dôvod robiť ťažké rozhodnutia, po úspešnom vstupe do únie znamenalo spoločný cieľ pre všetky relevantné politické strany. Veď sa len pozrime na to, ako napríklad konsolidačné úsilie poľavilo krátko po tom, ako sme mali euro „vo vrecku“. Odporcovia eura môžu ukazovať príklad Českej republiky, ktorá sa rozhodla ísť inou cestou a euro jej zjavne nechýba. Treba však vidieť, že v roku 2003 sme my stále ešte dobiehali resty z deväťdesiatych rokov v základných ekonomických reformách. Štartovaciu čiaru sme mali ďaleko za ostatnými. Práve euro pomohlo Slovensku tento hendikep prekonať. Pokiaľ niektoré inštitúcie v sile a odbornosti zaostávali za zahraničím, neplatilo to o NBS, ktorá si odbornosť a nezávislé postavenie dokázala získať a udržať aj vďaka úspešnému zavedeniu eura. Vieme si predstaviť aj iný scenár – keď by sme mali národnú banku silno podliehajúcu politickým tlakom. To by v menovej politike potom znamenalo nie českú, lež maďarskú cestu – s vysokou infláciou, neduživou ekonomikou, s neúnosne vysokými úrokovými sadzbami tlačiacimi ľudí i banky do cudzomenových pôžičiek. Od tejto nelákavej predstavy nás euro tiež uchránilo. Platí tiež, že trošku paradoxne sme sa vďaka kríze prebiehajúcej po vstupe do eurozóny vyhli očakávaným negatívnym efektom typu zvýšenej inflácie.
Aj keď sa po turbulenciách môžeme na euro dívať s určitou kritikou, niet sporu o tom, že pre Slovensko, vďaka jeho prijatiu v najlepšom možnom čase, zohrávalo a zohráva mimoriadne pozitívnu úlohu.
Jozef Síkela, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne