Obchodom roka bude nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk za 261 miliónov dolárov. Postaral sa o to podnikateľ a minister obrany Martin Glváč.
A urobil to spôsobom, za ktorý by mal byť okamžite odvolaný.
Glváč aj Američania sa chvália, že ide o ukážkovo transparentný a mimoriadne výhodný obchod, pretože ho uzavreli priamo dve vlády za najnižšie možné ceny. Sú to rozprávky. Realita je presne opačná. Obchod nie je ani transparentný, ani výhodný pre slovenskú armádu. Výhodný je akurát tak pre amerického výrobcu.
Po prvé: Black Hawky neprídu na Slovensko preto, že by sme ich chceli kupovať. Prídu sem preto, že Američania ich chceli predávať. Totiž: ani v programe vlády, ani v rozpočte, ani v prioritách ministerstva obrany nebolo ani slovo o tom, že by sme sa chystali vo veľkom nakupovať nové vrtuľníky. Neboli na to peniaze. A ani teraz nie sú. Preto sa investovali milióny eur do modernizácie starých ruských vrtuľníkov Mi-17... Prekvapenie prišlo až tento rok, keď Glváč navštívil Spojené štáty. Tam sa zrazu dozvedel, že „americká strana nám ponúka pomoc pri akvizíciách, napríklad vrtuľníkov“. Glváč poslušne prikývol. A po ňom poslušne prikývla aj Ficova vláda.
Po druhé: Slovensko nekupuje nové bojové vrtuľníky, ktoré by mohlo nasadiť do bojových zón. Alebo na obranu štátu. Kupuje len lietajúce skrinky s nápisom Black Hawk. Nebudú mať obranné protiraketové systémy, nebudú mať guľomety ani rakety. Nebudú mať nič a v bojových operáciách budú nepoužiteľné. Zvládnu len civilné lietanie. Používať ich budeme len na toto: „hasenie požiarov, pomoc pri povodniach a pátranie po nezvestných“. Bojové využitie Glváčových „nahých“ (nevyzbrojených) Black Hawkov bude rovnaké ako bojové využitie vrtuľníkov od firmy Lego.
Po tretie: Glváč odmietol robiť tender, resp. obchodnú súťaž, kde by slovenské ozbrojené sily presne špecifikovali, čo všetko potrebujeme. Je pritom vysoko pravdepodobné, že v tendri by sme vedeli vyrokovať od západných dodávateľov vrtuľníkov (a možno aj od Američanov) buď výhodnejšie ceny, alebo pridanú hodnotu (bojovú výbavu).
Po štvrté: na tomto pochybnom obchode nebude profitovať len americký výrobca, ale aj finančná skupina Penta. Dodávateľom kokpitov pre Black Hawky je totiž česká Aero Vodochody, ktorú vlastní Penta Investments. V roku 2010 podpísala Aero s americkým výrobcom kontrakt v objeme štyroch miliárd českých korún. Aero sa zrejme bude podieľať aj na servise nových vrtuľníkov.
Po piate: Glváč vôbec neukázal, kde na tento rozsiahly nákup zoženie peniaze. V rozpočte obrany ich nemá. Vláda zas na to nemá rezervu. Je tu len predbežný súhlas ministra financií, že niečo vymyslí...
Záver. Nakupujeme vrtuľníky, hoci nevieme na čo (pre bojové nasadenie a obranu Slovenska sú nepoužiteľné). A nevieme za čo (v rozpočte sa s tým vôbec neráta). Vieme len to, že musíme zohnať stovky miliónov dolárov, lebo niekto (Black Hawk, Penta) potrebuje vyrábať a predávať... A zarábať.
Keby podnikateľ a minister Glváč pripravil takýto absurdný obchod v súkromnej firme, bol by okamžite prepustený. Podnikateľ a minister Glváč to, samozrejme, veľmi dobre vie. Preto sa živí ako socialista.