Tak sa nám začala verejná diskusia o druhom pilieri. Pred dvoma týždňami sme na ministerstve práce dopisovali návrh zákona s očakávaním zaujímavej debaty v pripomienkovom konaní. Prišlo sklamanie. Ministerstvo práce a pracovná skupina, ktorá pripravovala anuitnú novelu, boli verejne obvinení, že ukradli ľuďom slobodu v druhom pilieri. Pretože celá polemika sa zúžila na programový výber a podmienky jeho čerpania.
Podľa návrhu anuitnej novely je prioritou zabezpečiť výplatu dôchodku doživotne. To v komerčnom sektore dokáže zabezpečiť iba životná poisťovňa. Zákon navrhuje, aby doživotný dôchodok z prvého a druhého piliera bol vo výške najmenej štvornásobku životného minima, čiže približne 800 eur. Zvyšné dôchodkové úspory si môže sporiteľ vybrať cez programový výber v postupných splátkach cez dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Programový výber je však dočasný, kým sa peniaze neminú.
Vychádzali sme z toho, že dôchodkové úspory sú určené na zabezpečenie počas celej staroby. Cieľom teda nie je získať dovŕšením dôchodkového veku prémiu za dožitie, ktorú si môže za odmenu dôchodca vybrať. Z mediálnych vyjadrení niektorých analytikov a politikov sa dozvedám, že obmedzením programového výberu popierame dôvody, pre ktoré ľudia vstúpili do druhého piliera. Nedovolíme ľuďom rozhodovať o tom, čo so svojimi dôchodkovými úsporami urobia.
Som sporiteľ, ale platím aj dane, tak ako väčšina. Odvody do prvého a druhého piliera sú daňovo zvýhodnené, dôchodky sa nezdaňujú. Máme sa skladať cez svoje dane a odvody na dlh v Sociálnej poisťovni, ktorý vzniká aj zavedením druhého piliera, ale zároveň umožniť dôchodcovi vybrať značnú časť dôchodkových úspor? Ak tvrdíme, že prvý pilier je neudržateľný a musíme preto posilňovať druhý pilier, prečo podporovať taký prístup? Je spravodlivé žiadať od daňovníka, aby nakoniec ešte prispel takému dôchodcovi, ktorý po vyčerpaní programového výberu ďalej žije a spadne do sociálnej siete? Chceme, aby zodpovední znovu raz dotovali tých nezodpovedných? Alebo inak, vieme si predstaviť, že ak si ľudia svoje dôchodkové úspory minú a nebudú mať z čoho žiť, nebudeme im vyplácať dávku v hmotnej núdzi?
Ruku na srdce, koľko ľudí naozaj myslí na svoje zabezpečenie na starobu, ak je staroba ďaleko? A koľko ľudí uprednostní krátkodobý, blízky prospech na úkor vzdialenejšieho s povzdychom, že aj tak nedožije? Lenže čo keď dožije? A ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku. Účelové použitie peňazí v druhom pilieri na výplatu doživotných starobných dôchodkov nemôže byť považované za olúpenie ľudí o ich peniaze. Svoje peniaze predsa minú na to, aby si kúpili dôchodok, teda to, na čo sporili. Nie je tak trošku populistické vyčítať štátu, že má záujem dôchodcov zabezpečiť doživotne? Verejná diskusia, ktorá v ľuďoch posilňuje pocit, že s peniazmi z druhého piliera by si mohli urobiť čokoľvek, podľa môjho názoru druhý pilier veľmi poškodzuje, diskredituje jeho základný cieľ a nakoniec tak môže ukradnúť dôchodky nám všetkým.
Jana Kolesárová, generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia MPSVR