V dnešnom „preinformovanom“ svete sa asi nemôžeme sťažovať na nedostatok informácií. Informácie sú všade a sú veľmi jednoducho dostupné. Prečo teda nie je také jednoduché využiť informácie rozumne a prínosne? Prečo firmy medzi sebou súperia (aj) o informácie? Lebo väčšina ľudí sa v informáciách nevie orientovať. Lebo je rozdiel medzi tým byť informovaný a rozumieť. Je rozdiel medzi tým mať okolo seba nápady a byť nápaditý. Predstavte si, aký potenciál by mala každá firma, keby všetci zamestnanci všetkému rozumeli a boli nápadití. Generácia súčasných manažérov a lídrov – Slovákov – bola poväčšine vzdelávaná tradične: naučiť sa naspamäť určitý vybraný sled informácií a údajov bez hlbšej analýzy ich významu. Nepozerať sa príliš okolo seba a sústrediť sa na veci, ktoré sú pod nosom. Niekedy je aj takáto stratégia dobrá, ale v dnešnej dobe väčšinou skôr nie. Mám syna v druhom ročníku základnej školy. Každý deň mám tak trošku obavy z toho, ako sa zorientujem v jeho zošitoch a knihách. A to mám, samozrejme, vysokú školu!. On problém nemá a orientuje sa vo svojich veciach veľmi dobre. Asi vďaka tomu, že dnes sa deti učia úplne inak. Veľmi sa mi ten súčasný spôsob páči – podotýkam, že syn chodí na úplne obyčajnú sídliskovú základnú školu. Každý deň majú okolo seba množstvo informácií a v knihách nejdú podľa nalinkovaného obsahu (prečo, dočerta, ak včera preberali stranu číslo 20, dnes to nebola strana číslo 21, ako by som čakala!?). Zdroje informácií okolo nich sú také, že už aj tieto malé deti sú nútené rýchlo sa zorientovať a vedieť vytiahnuť podstatu. Po prečítaní článku sa ich učiteľka ubezpečí, že porozumeli obsahu. Musia vedieť vysvetliť svoj názor. Myslím si, že takýmto spôsobom bude pre tieto deti jednoduché v budúcnosti prežiť v mori informácií. Nielen byť informovaní, ale aj rozumieť informáciám. Nielen mať okolo seba zdroje, ale vedieť ich aj zmysluplne využiť. Asi nemusím dodávať, že v škole nadobudnuté zručnosti využíva syn aj doma – argumentuje a vyjednáva, akoby sme boli na pôde nejakej medzinárodnej organizácie. Vôbec mi to neprekáža...
Ľubica Dumitrescu, riaditeľka na oddelení daní, Deloitte