Význam miest v dnešnej svetovej ekonomike je mimoriadny. Až do priemyselnej revolúcie sa dejiny ľudstva týkali prevažne vidieka. V mestách ich žilo len okolo 10 percent. Dnes podiel mestského obyvateľstva dosahuje asi 53 percent a do roku 2050 zrejme vzrastie na približne 67.
Starosti starostov
Keďže príjem na osobu je v mestách vyšší ako vo vidieckych oblastiach, odhaduje sa, že svetové mestá dnes tvoria vyše 80 percent globálneho dôchodku, z čoho zhruba polovicu tvorí 600 najväčších miest. Väčšina nových pracovných miest v najbližších niekoľkých desaťročiach vznikne v mestách a ponúkne živobytie stámiliónom mladých ľudí, ako už istý čas predvádzajú Čína a Brazília, čím prispievajú k výraznému znižovaniu rozsahu extrémnej chudoby.
Mestá sú tiež uzlami inovácií vo verejnej politike. Deň čo deň sa od starostov žiada, aby riešili problémy svojich občanov. Práve oni sú zodpovední za zabezpečenie vyhovujúcej vody, odvoz odpadkov, bezpečné bývanie, infraštruktúru, zlepšovanie podmienok v slumoch, ochranu pred katastrofami a činnosť záchranných zložiek, keď katastrofa udrie. Niet teda divu, že zatiaľ čo národné vlády často ochromuje politikárčenie, mestské samosprávy pestujú činorodosť a novátorstvo.
Trvalo udržateľný rozvoj ponúka novú koncepciu svetového hospodárstva v dvadsiatom prvom storočí. Namiesto zamerania pozornosti výhradne na príjmy, udržateľný rozvoj, nabáda mestá, krajiny a svet, aby sa sústredili na tri ciele zároveň: ekonomickú prosperitu, sociálnu inklúziu a environmentálnu udržateľnosť.
Prosperita a inklúzia
Ekonomická prosperita hovorí sama za seba. Sociálna inklúzia znamená, že všetci členovia spoločnosti – chudobní i bohatí, muži aj ženy, väčšina aj menšiny – by mali mať rovnaké práva a rovnaké príležitosti pri čerpaní prospechu z rastúcej prosperity. Environmentálna udržateľnosť znamená, že musíme zmeniť orientáciu svojich ekonomík a technológií tak, aby zabezpečovali základné služby, ako je vyhovujúca voda a hygiena, zamedzovali človekom vyvolanej zmene klímy a chránili biodiverzitu. K dosiahnutiu týchto troch cieľov bude nevyhnutná dobrá verejná správa, verejné financie a efektívne inštitúcie.
Na frontových líniách v boji za udržateľný rozvoj budú mestá. Nielenže čelia priamym ohrozeniam, ale tiež majú najlepšie príležitosti na nájdenie riešení a ich uskutočňovanie. Ako sídla s vysokou hustotou zaľudnenia a vysokou produktivitou môžu mestá oproti väčšine vidieckych oblastí zabezpečovať lepší prístup k službám všetkých typov – okrem iného k energiám, vode, zdravotníctvu, financiám, médiám, doprave, recyklácii a výskumu. Veľkou výzvou pre mestá je zabezpečiť tento prístup inkluzívne a udržateľne.
Významnú časť riešenia ponúknu vyspelé technológie, okrem iného informačné systémy a materiálový výskum. Informačná a komunikačná revolúcia splodila myšlienku „inteligentného mesta“, ktoré nasadzuje vhodné technológie do vnútra systémov, ktoré zhromažďujú informácie a reagujú na ne: inteligentné rozvodné siete, inteligentné dopravné systémy a inteligentné budovy.
Pokrok vo vývoji materiálov otvára priestor potenciálu energeticky účinnejších bytových i nebytových budov. Mestá tiež vytvárajú príležitosti na spájanie verejných služieb, ako keď mestské elektrárne využívajú odpadovú paru z výroby elektriny na zabezpečenie teplej vody a vykurovanie pre obyvateľov.
Múdra doktrína
Technika však bude len jedným dielom príbehu. Mestá musia povzniesť svoju správu na vyššiu úroveň, počítať so silnejšou úlohou chudobnejších a okrajovejších komunít a umožniť oveľa efektívnejšiu koordináciu naprieč hranicami miest v metropolitných oblastiach, kde leží viac jednotlivých miest. Zásadné je metropolitné riadenie, pretože inteligentné mestá potrebujú siete fungujúce v metropolitnom meradle.
Keď si uvedomíme metropolitný rozmer, význam riadenia mestských oblastí sa ukáže ešte jasnejšie. MestoNewYork má približne 8,4 milióna obyvateľov, ale v newyorskej metropolitnej oblasti žije asi 25 miliónov ľudí a veľkosť tamojšej ekonomiky sa odhaduje približne na 1,4 bilióna dolárov ročne. Keby táto metropolitná oblasť bola samostatným štátom, bola by vo výške HDP asi na 14. mieste na svete.
Múdra politická doktrína známa ako subsidiarita hovorí, že problematika verejných politík by mala spadať do pôsobnosti najnižšej úrovne správy, ktorá ich dokáže riešiť, čím sa zaistí maximum demokratickej participácie pri riešení problémov a najväčšia nádej, že sa riešenie podarí prispôsobiť skutočným miestnym potrebám. Zatiaľ čo niektoré oblasti – napríklad celoštátna diaľničná či železničná sieť – vyžadujú riešenie problémov na národnej úrovni, s mnohými kľúčovými výzvami trvalo udržateľného rozvoja je najvhodnejšie sa vyrovnať na úrovni mesta.
Jeffrey D. Sachs, profesor udržateľného rozvoja na Columbijskej univerzite vNewYorku