Skončili sa žabomyšie spory o tom, kto z dvoch rivalov je vedúca sila pravice. Volebný prepad občianskych demokratov prekonal očakávania.
Strana TOP 09 so svojimi takmer dvanástimi percentami volebný zisk ODS výrazne prekonala a presvedčivo zvíťazila predovšetkým v Prahe, ktorá kedysi bývala baštou modrých. Nie je to žiadna sláva, ale rovnako to nie je ani katastrofa a strana nemá dôvod na úvahy o hromadnej abdikácii vedúcich kádrov. Naopak, titulárny predseda Karel Schwarzenberg zostáva jedným z najsympatickejších a najpopulárnejších politikov.
Je teda prepad ODS súčasťou krízy pravice, alebo ju zasiahla vlna nedôvery voči tradičným etablovaným stranám v českom politickom systéme? Zrejme nemožno jedno úplne oddeliť od druhého.
Občianski demokrati majú v ponovembrovom období nepopierateľné zásluhy na presadení štandardnej parlamentnej demokracie. Pod vedením Václava Klausa sa im podarilo dosiahnuť zamatové rozdelenie Československa na dva samostatné a naďalej priateľské a kooperujúce štáty, čo je v moderných európskych dejinách doslova zázrak.
Ale už v týchto úspešných dobách špinilo jej povesť prepojenie s veľkým biznisom. Finančné škandály viedli v roku 1997 k rozpadu strany. Ak sa dnes uvažuje o hlbokej kríze, tak vtedy bola strana na pokraji zániku a do priepasti by určite spadla, nebyť obrovského nasadenia Václava Klausa. Ten bol v tom čase na vrchole svojej formy a doviedol stranu k dobrému výsledku v roku 1998. Druhé miesto vo voľbách a neprehľadná situácia potom viedli k uzavretiu opozičnej zmluvy.
Tá sa stala trvalým tieňom, červotočom napadajúcim štruktúru povesti strany aj po pätnástich rokoch, ktoré odvtedy uplynuli. Pochybné kontakty a machinácie sa tiahnu dejinami ODS ako červená niť.
Petrovi Nečasovi sa ušla historická úloha doviesť stranu k finálnemu krachu. Bol na čele v podstate úspešnej vlády. Opäť sa objavila červená niť korupcie a klientelizmu a omotala sa aj okolo Nečasovho krku. Pre ODS síce nezazvonil umieračik, ale počujeme húkať sanitku vezúcu pacienta na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Strana modrých zrejme nedostala výprask ani tak preto, že sa volič od myšlienok výkonného malého štátu a optimalizovaných daní odvrátil, ale preto, že modrá partaj stratila dôveru. Stala sa synonymom pre klientelizmus a korupciu, a to nemá s pravicovosťou či ľavicovosťou nič spoločné. Stranu nedostali na máry faktické neúspechy, dostala ju tam zlá povesť.
Je tu jeden argument, pre ktorý môžeme pochybovať o oprávnenosti tézy o krachu pravice. Keby došlo ku krachu pravice, asi by malo dôjsť ku konjunktúre ľavice. Lenže tá dostala výprask tiež. Kdeže sú prognózy o ústavnej väčšine ČSSD a KSČM? Nedajú dokopy ani väčšinu jednoduchú.
A, naopak, TOP 09 spolu so zbitou ODS a obrodenými ľudovcami dajú dohromady pohodlnú vládnu väčšinu, ak im dovolí pripojiť sa k ANO jeho majiteľ Andrej Babiš. Čo je, ako je známe, miliardár, a ľavicový miliardár by bol veľmi divný.
ODS neživorí pre svoju pravicovosť, ale pre nedôveryhodnosť. To sú veľmi odlišné pojmy.
Ondřej Neff, Lidové noviny