Na úvod si zadefinujme niektoré základné premisy. Daňové raje sú problém z dvoch dôvodov. Po prvé, odlievajú sa cez ne peniaze, ktoré by za normálnych okolností mal dostať štát. Ten, v ktorom daňovníci žijú, pracujú a podnikajú, využívajú jeho služby. Po druhé: lebo sa v nich ukrývajú milióny a miliardy, ktorých pôvod by nás mohol oprávnene zaujímať. Korupcia a čierne peniaze sú tiež jednou z metiel ľudstva, respektíve hospodárstva štátov. Takže sme si stanovili tézu – áno, sú problém. Avšak len zástupný.
Konflikt záujmov
Daňové raje sú tu totiž preto, lebo je po nich dopyt. Štáty ich existenciu v zásade ticho tolerovali, potom ich začali, ako to už býva, pomaly, veľmi pomaly riešiť. A či vôbec problém unikajúcich a zakrytých peňazí v rajoch niekedy vyriešia je otázka. Pretože spomínaný dopyt nevychádza len zo strany nejakých firiem, ale aj zo strany politických špičiek. Presne tých, ktoré majú za úlohu tento problém riešiť.
To, čo ukázala kauza Panama Papers, je totiž normálny pľuvanec do tváre. Môžeme vnútorne odsúdiť firmy, ktoré sa do rajov utiekajú. Ale politické špičky? Ľudia, ktorí by mali byť elitami svojich krajín? Ich blízki rodinní príslušníci? A to cez spoločnosť, ktorá mala vo svojich štruktúrach oddelenie, ktoré pralo špinavé peniaze?
To najhoršie
V zásade je jedno, či sa snažili takto sa vyhnúť daniam alebo si prečistiť nekalo nadobudnuté peniaze. To je zástupná otázka. Pretože predviedli pokrytectvo najhrubšieho zrna. Povedzme si to na rovinu: normálne oberali o peniaze vlastný štát, ktorý vedú.
To, čo Süddeutsche Zeitung, BBC Panama a Guardian priniesli, je veľké. Je to väčšie a hrozivejšie ako akékoľvek úniky doteraz. Lebo v sebe spája to najhoršie: morálne zlyhanie, ďalšie podkopanie dôvery v elity, v niektorých prípadoch (hoci pozor, nie všetkých) jednoducho krádež. Je to akási svetová Gorila. Všetci sme o tom tak akosi tušili, ale zrazu je to čierne na bielom.
Trocha špiny
U nás sa zatiaľ môžeme s úškrnom pozerať na 283 českých mien, ktoré v zoznamoch figurujú. Koľko je tam slovenských zatiaľ nevieme. Nejaké navijaky vyskakujú. Ľudia z emisnej kauzy, pri ktorých nás to možno ani neprekvapí. Zrejme tam nie sú naozaj najvýznamnejší predstavitelia štátu. Pri pohľade na pestré spektrum svetových osobností a politických lídrov by už asi boli zverejnení. Možno mali šťastie a využívajú iné štruktúry. Alebo je časť z nich naozaj čestná a jednoducho neobchádza zákony, za ktoré aj sama hlasuje. Bodaj by.
Panama Papers ukázal kus špiny. Ak si myslíte, že nejaký veľmi veľký, ste zrejme naivní. Raz, možno si spomeniete, to niekto vystihol pomerne presne a trefne. Vtedy to adresoval takej malej, približne päťmiliónovej krajinke. Volič nevie nič, volič je...