Procházkov odkaz

Do mŕtvych sa nekope. A zaželať Sieti pri jej zajtrajšom dvojročnom jubileu ďalšie také úspešné roky by bol kopanec. Rovnako pripomínať ambíciu integrovať pravé spektrum. No Procházkov projekt predsa len niečo dosiahol. Nejde o žiadnu výhru.

Sieť narazila na dve staré známe skutočnosti. Pravicový volič kladie väčšie nároky ako ľavicový. Prešľapy neodpúšťa. A Sieť spravila viacero vážnych chýb. Druhá skutočnosť. Politické strany si u nás nevytvárajú svoje osobnosti, ale naopak. Osobnosti si vytvárajú svoje politické strany. Tie na nich rastú a padajú. No a Procházka sa neukázal ako vhodný líder. Okrem iného pôsobil príliš intelektuálne a nudne. Treba však brať do úvahy, že vedľa Kollára, Matoviča, Fica... by prehnane intelektuálne pôsobila i omylom vysypaná fúra štrku. A vedľa Procházku vtipnejšie.

Rana z milosti pre Sieť sa nachádza až v novinke dnešnej politickej scény. Vo voľbách uspeli tí, ktorí spoločnosť polarizovali. A hlavne, vymedzovali sa voči Ficovi. To Procházka nedokázal alebo nechcel. A dosiahol podobný percentuálny výsledok ako Most či KDH, ktoré s ním v opatrnosti súperili. Ostatné subjekty v dnešnej NR SR o sebe v kampani povedali (a hovoria) asi polovicu z toho, čo o Smere.

Dvojročné dejiny Siete tak zapadnú do parlamentnej tradície. Strany na jedno vládne použitie boli a budú. Pozri Ruskovu ANO, Schusterovu SOP či Ľuptákovo ZRS. Nezostalo po nich nič. Po Procházkovi zostane. Nešťastný výsledok ambície viesť a zintegrovať súhvezdie komét menom pravica. Pritom nič Slovensko nepotrebuje viac. No, bohužiaľ, ktokoľvek by sa o to zajtra pokúsil, hneď by ho porovnali s Procházkom. A to nie je príklad, ktorý by lákal. Naopak, skôr zaručene odrádza.