Odtnite mu hlavu

Len nevytŕčať z davu. A neporušovať vyhlášku ministerstva školstva. Z detí sa dnes stali „účastníci na výchovno-vzdelávacom procese“ a ako nepríťažlivo toto označenie znie, tak často vyzerá aj samotné vyučovanie. Nemusíte veriť ponosám vlastných potomkov, ale ich názor podporuje aj štúdia o školstve PISA. Skúmala, ako sa školákom darí v učení a či sú v škole šťastní. Šťastie v škole? Znie to ako banalita. Treba si však uvedomiť, koľko času tam deti strávia. Povinne. Nehovoriac o tom, že je to čas, keď sa formujú a majú naučiť niečo nové.

Zaujať mladých ľudí chce skúsenosti, prax a motiváciu robiť veci dobre. Ľudia, ktorí sa snažia zlepšovať vo svojej profesii, investujú do seba a predávajú cenné skúsenosti ďalej, chcú byť väčšinou aj primerane ohodnotení. Slovenskému školstvu sa takýto človek skôr oblúkom vyhne. Napriek tomu v ňom dnes máme ľudí, ktorí sa snažia tu a teraz.

Jedným z nich mohol byť aj Michal Baľo, teraz už odvolaný riaditeľ priemyselnej školy v Košiciach. Upravil interné normy na dochádzku a hodnotenie. Inšpiráciu našiel vo Fínsku. Podľa školských inšpektorov prekročil svoje právomoci. Čo vlastne vykonal? Študentom nad šestnásť rokov umožnil navštevovať vyučovanie dobrovoľne. Žiakov chcel motivovať, aby navštevovali vyučovanie z vlastnej vôle. Prekvapivo sa znížila absencia. Že zmena bola len dočasná, sledoval sa jej vplyv a v prípade neúspechu by sa zrušila, inšpektorov nezaujímalo.
 
Lenže presne takýmito pokusmi a omylmi objavujeme, čo v realite funguje a čo nie. Preto si treba vážiť snahy hľadať správnu cestu. Či už je to alternatívna súkromná škola alebo reguláciami viazaná verejná. Neudusme preto bezhlavo každý pokus o inováciu.