Nie je tajomstvom, že slovenská diplomacia sa desí chvíľ, keď predsedu SNS pochytí nutkavá žiadza vyjadrovať sa k medzinárodným otázkam. Veru, ešte nám v ušiach nedozneli iskrivé slová Jána Slotu o strapatej panej a šašovi na koni, už sa do diplomatickej bitky hotuje jeho nástupca Andrej Danko. Ten chce predsedom ostatných európskych parlamentov slovenské odmietanie utečencov vysvetliť cez históriu. Lebo, stojíme na iných hodnotách a tradíciách ako štáty, ktoré dokázali žiť s inými menšinami. Najhoršie je, že Danko sa v tejto veci výnimočne nemýli.
Napokon, najlepším potvrdením je on sám. Márne by sme v Európe hľadali druhého predsedu parlamentu, ktorý priznáva, že chce moslimom uprieť právo na registráciu cirkvi. Náš vzťah k menšinám vhodne ilustruje, že Židov sme bez väčšieho odporu nechali vyviezť, Nemcov sme vyhnali a veľká časť Rómov žije v existenčnej biede. Maďari dôstojne prežívajú zrejme preto, že sú ich státisíce a za Dunajom majú hlučného a diplomaticky vplyvného protektora. Jednoducho, ako vraví Danko, je zjavné, že „sme inde mentálne, že sme inde vo vývoji“. Inak povedané, predseda parlamentu otvorene vraví, že bežný Slovák je so Západom kultúrne nekompatibilný xenofób.
Nedá sa nesúhlasiť. Lenže spoločenská, bezpečnostná a hospodárska integrácia so Západom je v ohnisku slovenských záujmov, ktoré svojimi slovami Danko vážne ohrozuje. Veď prečo by sa Nemci či Francúzi mali integrovať s krajinou, ktorá mentálne ešte naháňa ovce hore grúňom a hrá sa s bábikami zo šúpolia? Našťastie, v prospech Slovenska hrajú jeho rečnícke danosti. Môžeme sa nádejať, že nech už svojim kolegom povie čokoľvek, nikto nebude rozumieť, čo to vlastne bolo.