Vzorka dvetisíc nezamestnaných Fínov bude uvrhnutá do sociálneho experimentu. Dá sa predpokladať, že ho nejako pretrpia. Každý mesiac dostanú od štátu základný príjem 560 eur. Bez podmienok a zásluh. A neprídu oň, ani keď budú pracovať. Akurát… inú štátnu podporu už nedostanú. Fíni takto testujú dosiaľ vysoko teoretickú myšlienku na radikálnu premenu sociálneho systému.
Idea základného príjmu vzácne spája ľudí z oboch koncov spektra: ľavičiari v nej vidia spravodlivé riešenie chudoby a nerovnosti, pravičiari ju oceňujú ako jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu sociálneho systému. Fíni netestujú myšlienku v čistej podobe, ale len tam, kde má skutočne zmysel. Základným príjmom nenahrádzajú celý sociálny systém, ale len podporu v nezamestnanosti. Logika experimentu je nasledovná: Ak bude mať občan istotu príjmu za každých okolností, bude ochotnejší si hoci na prechodné obdobie nájsť prácu aspoň na čiastočný úväzok – ktorá by inak nenahradila stratu dávok.
Môže rozdávanie peňazí motivovať ľudí k hľadaniu práce? Zdá sa, že nie. Ale zjavne záleží na výške základného príjmu. Ten fínsky je iba o málo vyšší od dávky v nezamestnanosti, ktorú nahrádza. Tiež záleží, kde ho zavedieme. V ekonomike postavenej na inováciách môže dávať zmysel ešte väčšmi. Aj ďaleko za predpokladmi fínskeho pokusu.
Istota základného príjmu umožní ľuďom využiť svoje nadanie a zručnosti… efektívnejšie. Poskytne im totiž viac priestoru pri hľadaní tej správnej práce – v ktorej budú šťastnejší a produktívnejší. Vytvoria tak vyššiu pridanú hodnotu, zarobia viac a zaplatia vyššie dane. Preto sa javí ako ideálna podoba sociálneho systému pre 21. storočie. Ak teda bude fungovať aj za okrajom papiera ekonomických štúdií.