Vzájomné doťahovanie sa RegioJetu, ŽSR a ZSSK o tom, kto najviac škodí cestujúcim, by bolo aj zábavné... keby jeho obeťami neboli práve cestujúci, ktorí to celé v konečnom dôsledku financujú. Niekto by azda povedal, že svoj diel viny v maškaráde odchodov a príchodov nesú všetci a pravda bude kdesi uprostred. No to iste. Treba si jasne povedať, že hlavným vinníkom sú politici, ktorí si povedali, aký je skvelý nápad viesť kampaň na koľajach a ignorovať ekonomickú realitu. Áno, konkrétne myslíme prevádzkovanie bezplatných vlakov, neuvážené zrušenie IC a ich rovnako neuvážené znovu zavedenie. Chaos preto nie je prekvapivý, skôr logický dôsledok.
Niežeby to znamenalo vzývanie biznis modelu Radima Jančuru. Ťažko politikom vyčítať, keď ich jeho kombinácia vystatovačnosti a trollingu rozčuľuje. Lenže podnikať na prepravnom trhu, kde štát polovici zákazníkov platí, aby nakupovali u konkurencie, je v podstate nemožné. Možno sa to dá, ak sa zameriate na bonitnejšiu klientelu, teda povedzme luxusné rýchlovlaky, čo sa však u nás technicky nedá. Odchod bol preto nevyhnutný a zavedenie „Dankových“ IC vlakov už poslúžilo skôr ako vhodná zámienka.
Záver je rovnako zjavný ako banálny: celý problém spočíva v tom, že štát v trhovom prostredí odmieta pristupovať ku všetkým rovnako. Štátnym železniciam otvorene dotuje plnú cenu lístkov študentov a dôchodcov, skryto cez straty zasa prevádzkovanie IC vlakov a predseda parlamentu celkom bez hanby preklína žlté vlaky. V takomto prostredí naozaj ťažko uspieť a Jančurovi možno vyčítať iba ak to, že sa nezbalil už dávno. Keď už treba pred voľbami robiť vlny, nemohli by politici namiesto šachovania s vláčikmi normálne brýzgať jeden na druhého a sľubovať nové cesty?