Pre exportne orientované krajiny Európy ako Nemecko a Slovensko je deflácia v Číne zásadný problém. A nielen pre nich, veľkou výzvou je to pre vládnucu komunistickú stranu Číny a jej okamžité politické opatrenia.
Údaje zverejnené v polovici septembra potvrdili, že okrem nákladov na potraviny sa rast spotrebiteľských cien vo veľkých častiach hospodárstva v čase, keď príjmy klesajú, takmer nezaznamenal.
Širší ukazovateľ cien v celej ekonomike známy ako deflátor hrubého domáceho produktu pravdepodobne predĺži svoj súčasný pokles trvajúci už päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov až do roku 2025. To by znamenalo najdlhšiu sériu deflácie v Číne od roku 1993.
Deflácia je kladivom hospodárskeho rastu
Ekonómovia sú v súvislosti s defláciou pesimistickí a poukazujú na podobnosti s Japonskom. Krajinu vychádzajúceho slnka postihla éra deflácie trvajúca desaťročie a jej vplyv na hospodárstvo bol negatívny. V čase klesajúcich cien totiž spotrebitelia a firmy očakávajú trvalý a dlhotrvajúci pokles cien, v dôsledku ktorého ekonomické subjekty odkladajú nákup tovarov dlhodobej spotreby na neskôr, čo v konečnom dôsledku zníži spotrebu aj investície. Výsledkom je slabý, až záporný rast HDP. No a v čase stagnujúcej či klesajúcej ekonomiky sa tiež vývoj všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré sa oproti HDP merajú, zhorší.
„Určite sme v deflácii a pravdepodobne prechádzame druhou fázou deflácie,“ povedal pre Bloomberg Robin Xing, hlavný ekonóm pre Čínu v banke Morgan Stanley, odvolávajúc sa na dôkazy z poklesu miezd. „Skúsenosti z Japonska naznačujú, že čím dlhšie sa bude deflácia ťahať, tým viac stimulov bude Čína nakoniec potrebovať na prekonanie dlhovo-deflačného problému.“
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.