Toľko sme o to Jaromíra Čižnára prosili, až nám vyhovel a podal návrh na zrušenie Kotlebovej ĽSNS. K jeho argumentácii ťažko niečo namietať, keďže v podstate kopírujú názor komentátora – pri hodnotení činnosti strany sa nesmieme pozerať len na formálne náležitosti, ale aj konanie jej predstaviteľov.
Netreba zvláštne schopnosti, aby sme našli výroky, ktorými členovia ĽSNS priamo či nepriamo vyzývali na obmedzovanie občianskych práv a odstránenie demokratického poriadku. Ak tieto postoje neodvolali, tak ich treba považovať za nepriateľov demokracie, a tá má právo sa brániť, keď sa jej fašisti rehocú do tváre. Iné ako zákonné nástroje nemá.
Iste, zaznejú výčitky, že zrušením strany Čižnár a súdy robia z kotlebovcov mučeníkov a keď prejdú do novej, už iste prichystanej strany, iba im to pomôže. K tomu dve poznámky.
Úrady si majú plniť svoje zákonné povinnosti bez úvah o tom, komu tým pomôžu a či z niekoho neurobia martýra. Za martýra sa vyhlasuje každý druhý nájomný vrah, ale to neznamená, že ho pustíme z basy. (Miloš Zeman nám odpustí.)
Po druhé, keďže kotlebovcom nemožno odňať občianske práva, iste vlezú do inej strany a budú pokračovať. Nuž, v takom prípade treba postupovať rovnako ako pri ĽSNS, až kým to kotlebovcov prestane baviť.
Jestvuje ešte jedna potenciálna výhrada – že ľudákov sa aj tak nezbavíme, lebo sa poučia z krízového vývoja, skorigujú svoj slovník a budú šifrovať svoje nenávistné odkazy dostatočne dobre, aby sa im na stranu nemohlo siahnuť.
Nuž, pravda, v takom prípade ich budeme musieť strpieť. Akokoľvek budeme mať dobré zákony, sofistikovaní fašisti sa budú môcť dostať do parlamentu. Sebaobrana demokracie spočíva v tom, aby sa ako fašisti aspoň nesprávali.