Prakticky nepovšimnutá médiami, ale pozorne sledovaná odbornou verejnosťou, zrodila sa nová vládna stratégia. Pokrstili ju menom RIA 2020 a jej životnou náplňou má byť zabezpečiť lepšie prostredie pre podnikateľov.
Zhruba 40 strán základného textu sa má stať písmom svätým pre tvorbu zákonov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie. Do roku 2020, respektíve až 2022, majú vzniknúť postupy, ktoré budú jasne definovať, ako má predkladateľ zákona hodnotiť možné (negatívne) dopady svojho zákona na podnikateľov.
Prirodzenou dynamikou komerčného subjektu je hľadať nových zákazníkov, trhy a napĺňať ich službami a produktmi. Rovnako tak prirodzenou dynamikou byrokratického subjektu je rozširovať svoj „trh“ a „produkt“. Rast byrokratickej záťaže je vlastnosťou, nie chorobou systému verejnej správy všade vo svete. Treba mu preto čeliť systematickými nástrojmi, ktoré „regulujú reguláciu“. RIA 2020 z dielne Ministerstva hospodárstva by mala byť akýmsi návodom, ako tieto nástroje vybudovať a uviesť do praxe.
Ako asi tušíte, zo stratégie sa konkurencieschopnosť nenaje. RIA dokáže reguláciám postaviť formálne prekážky, ale nedokáže zmeniť politickú kultúru vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. A tá je biedna. Je ironické, že zároveň s finalizáciou tejto stratégie sa pripravil aj sociálny balíček, ktorý poprel hneď niekoľko zásad dobrej regulácie. Narýchlo zbúchaný, pretláčaný cez poslanecké návrhy. Dokonca ignoruje existujúce legislatívne pravidlá vlády, ktoré nariaďujú nastaviť dátum účinnosti zákonov na prvý január, aby podnikatelia nemuseli počas roka meniť nastavenia svojich procesov. Politikom sa lepšie pozdával dátum prvý máj. Sviatok práce sa v súvislosti so mzdami na titulkoch novín vyníma lepšie ako Nový rok, na pravidlá kašľať.
Smutným vrcholom boli vyhlásenia premiéra krajiny, v ktorých námietky podnikateľských združení zmietol zo stola s tým, že podnikatelia aj tak celý deň hrajú golf, alebo sa vyvážajú na drahých autách. Snaha neustále vytvárať v spoločnosti konflikt medzi podnikateľmi a zvyškom spoločnosti škodí podnikateľskému prostrediu hádam najviac. Typickým podnikateľom na Slovensku je pritom živnostník, či majiteľ firmy do 50 zamestnancov. Ich sa týka podnikateľské prostredie najviac, pretože oni v prípade problémov nemajú telefónne čísla na premiéra, ako niektorí veľkí podnikatelia. Pri takejto rétorike potom ťažko veriť úprimnosti vlády zlepšiť konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov.