Budúci rok budeme voliť poslancov, starostov, primátorov a predsedov samosprávnych krajov. Opäť budeme počúvať, akí sme nezodpovední: ako nevolíme, alebo volíme zle, podľa nereálnych sľubov. Možno sme však v poriadku a volíme podľa dôležitosti. A podľa účasti vo voľbách do krajov v rokoch 2001 – 2017, ktorá bola priemerne 20-percentná (alebo 23-percentná, ak odhliadneme od druhých kôl), a vo voľbách do obcí, ktorá v rokoch 2002 – 2018 bola priemerne 52-percentná, sa zdá, že zvlášť kraje za veľmi dôležité nepovažujeme.
Kraje neľúbi ani ministerstvo eurofondov. Rozhodlo sa síce zveriť pár omrviniek z desiatok miliárd eur do rúk regiónom na úrovni krajov, ale pozor, veľmi podivným spôsobom. Plány rozvoja sa majú pripraviť v nových radách mimo volených štruktúr, ale pod vedením predsedu kraja, a schváliť ich majú krajské zastupiteľstvá, ale nemali by na nich chcieť nič meniť. Prečo? Lebo, aj keď to znie nelogicky, krajské zastupiteľstvá – tak ako obecné – nerozhodujú o rozvoji krajov. Legitímnosť prípravy týchto rozvojových a plánovacích dokumentov je tak na vode, navyše aj preto, lebo celý proces sa robí narýchlo a potichu. Pritom tieto rady majú rozhodovať aj o delení zverených omrviniek. Schválenie krajským zastupiteľstvom má dodať tomuto procesu aspoň akú-takú legitímnosť.
Ministerstvo plynulo nadväzuje na teraz sa končiace rozpočtové obdobie, v ktorom existovali podobné rady a podobné plány a vo výsledku sa veľa produktívnych investícií neudialo: v polročnej správe o čerpaní sa uvádza, že z integrovaného regionálneho operačného programu sme využili len 31 percent, čiže 0,6 miliardy z 1,9 miliardy eur. Na technickú pomoc a zlepšenie kvality života vyše 60 percent, dopravu a verejné služby okolo 30 percent plánovaného rozpočtu. Na miestny rozvoj vedený komunitou sa vyčerpalo len 15 percent a kreatívny potenciál ešte menej. Z relevantného Programu rozvoja vidieka sa síce využilo 69 percent, čiže 1,1 miliardy z 1,6 miliardy, ale na projekty vedené komunitou sa vyčerpalo presne nič, nula eur.
Vinníci, samozrejme, nie sú v Bratislave na ministerstve, naopak, sú v regiónoch. Proti tomuto prístupu ministerstva sa ozvala národná sieť miestnych akčných skupín, menej až nijako zastrešujúce organizácie samospráv, ktoré zápasia o čím väčší diel eurofondov v súlade s historickou skúsenosťou – keď netečie, nech kvapká. Vláda a ministerstvo teda využíva eurofondy efektívne – na rozdeľovanie regiónov a panovanie. Lebo vláda je najmúdrejšia a najmocnejšia! A hlavne najbohatšia.