V decembrový utorok sa Bratislavou rozliehali sirény protestujúcich sanitiek. V médiách sa v posledných dňoch množia výpočty zdravotníkov, ktorí odišli zo systému za posledný rok. Strašidelne pôsobia štatistiky vekového zloženia zdravotníkov. V dôchodkovom a preddôchodkovom veku sú ich v rôznych kategóriách aj desiatky percent.
Táto situácia vyvoláva stresové a panické reakcie politikov aj časti verejnosti. Nebude ju však možné „vyriešiť“ len tradičným prilievaním peňazí a zvyšovaním kvót na školách. Zmena musí byť paradigmatická. Prečo?
Nedostatok zdravotníkov je naprieč celou Európou. Pandémia bola len akcelerátorom, ale nie príčinou tohto stavu. Západný svet zažíva demografický prechod, starých a chorých je čoraz viac a zároveň sa rozširuje škála medicínskych riešení ich problémov. Môžeme sa o zdravotníkov pretekať vyššími mzdami – Maďari a Poliaci v tomto už šliapli na plyn. Môžeme otvoriť viac miest na školách. No zdravotnícke vedy tvorili u nás pred 10 rokmi štyri percentá absolventov a dnes tvoria osem percent (po odrátaní cudzincov). Donekonečna sa to zvyšovať nedá. Môžeme konečne otvoriť zdravotnícky trh práce svetu. Ale aj táto súťaž sa už dávno začala. Jednoducho, „tradičnými“ spôsobmi s týmto problémom veľmi nepomôžeme. Aká zmena pomôže?
Na dodávateľov služieb spätých so zdravím sa musíme začať pozerať viac zoširoka. Nielen ako na absolventov jednej zo 46 zdravotníckych vied, ale aj ako na pracovníkov s inou kvalifikáciou (napríklad osobný tréner), na softvér, hardvér, umelú inteligenciu či roboty.
Druhou úrovňou je pohľad na výkonnosť jednotlivých dodávateľov služieb. V systéme musia existovať motivácie k tomu, aby špecialista presúval nešpecializované úlohy ďalej od seba. Zamyslite sa, ako vyzerala návšteva lekára v ambulancii pred 70 rokmi a dnes. Písací stroj vymenil počítač, možno pribudol moderný diagnostický prístroj, ale proces ostal absolútne rovnaký, zatiaľ čo svet naokolo sa zmenil.
Aby sa mohli špecializačne posunúť zdravotníci, musí sa posunúť aj sám pacient. Doktor Google nemá byť nepriateľ, ale spojenec. Emancipácia pacienta sa už rozbehla. Máme smart hodinky a Oura prstene, komerčné diagnostické služby či globálny medicínsky výskum vzdialený pár klikov. To nie je hrozba, ale obrovský potenciál.
Paradigmatická zmena znamená prestať sa pozerať na zdravotníctvo ako na prídelový sociálny systém, ale ako na produktívny sektor zameraný na napĺňanie potrieb spotrebiteľa. Inak nám na nasledujúce dekády neostane iné, ako peniazmi a protestmi brzdiť roztváranie nožníc medzi ponukou a dopytom.