Peniaze, ktoré sa na Slovensku v posledných rokoch preinvestovali do informatizácie verejnej správy, začínajú prinášať svoje ovocie. Keď som pred vyše rokom a pol začínal budovať môj úrad, stanovili sme si, že budeme moderní, efektívni a transparentní. Za ten čas sme urobili v informatizácii veľké upratovanie a nastavili nové transparentné pravidlá s jediným cieľom. Výhody informatizácie musia cítiť ľudia – občania, podnikatelia aj úradníci. Informatizácia totiž nie je a nesmie byť o preklápaní papierového sveta do elektronickej podoby, musí byť o zvýšení efektivity, transparentnosti a najmä má zjednodušiť život občanom. Odbremeniť ich od zbytočnej byrokracie.
Počas uplynulého roka sme sa vydali na poslednú míľu informatizácie našej krajiny. Robustnú infraštruktúru, ktorú štát v minulosti vybudoval, sa snažíme priblížiť k občanovi. Tak, aby to bol najmä on, kto bude reálne cítiť výhody informatizácie. A potvrdzujú to aj medzinárodné rebríčky, napríklad v otvorených dátach patrí Slovensko medzi tri najprogresívnejšie sa rozvíjajúce krajiny v Európe a v rebríčku Európskej komisie, ktorá porovnáva vyspelosť elektronickej verejnej správy (eGovernment Benchmark 2017), sme v jednej skupine s takými lídrami, ako sú Veľká Británia, Fínsko či Francúzsko. A tento rebríček ohodnotil sto percentami aj naše elektronické schránky, ktoré, mimochodom, v uplynulom roku ušetrili štátu na poštovnom a obálkach viac ako sedem miliónov eur.
Vďaka vybudovaným systémom môžeme už v lete zakázať úradom a verejným inštitúciám pýtať od ľudí výpisy z obchodného registra, registra trestov, živnostenského registra či nosiť úradníkom výpisy z katastra nehnuteľností. Toto sú všetko údaje, ktoré štát má k dispozícií, vie si ich overiť v reálnom čase a neexistuje teda žiadny dôvod robiť z ľudí poštárov.
Náš úrad spravuje informačný systém na riadenie eurofondov. Už dávnejšie sme z neho uverejnili strojovo spracovateľné údaje – takzvané open data, vďaka ktorým môžu vzniknúť ďalšie aplikácie, ktoré ešte viac stransparentnia prostredie. Dnes sme už ďalej a systém prijíma čisto elektronické žiadosti o platbu, žrebuje hodnotiteľov, ale aj sám overuje, či žiadateľ náhodou nedlhuje poisťovniam, daňovému úradu, alebo či nie je v konkurze. A toto by mal byť štandard, ktorý sa snažíme dostať do všetkých úradov. Hovoríme tomu „jedenkrát a dosť“ – ak nejaká štátna či verejná inštitúcia o občanovi či podnikateľovi údaj už raz má, nesmie ho od neho pýtať. A úrad, ktorý vediem, začína od seba a snaží sa ísť príkladom aj ostatným inštitúciám.