Ani vlk sýty, ani koza celá

Nájomné bývanie na Slovensku. Nekonečný príbeh. Ako sa však zdá, ministerstvá financií a dopravy chcú teraz preskočiť hneď niekoľko prekážok. A obeť? Stavebné sporenie. Je priam dojemné pozorovať, ako sa po rokoch ničnerobenia zrazu našla cesta, ako krívajúci segment dať konečne do poriadku. Po revolúcii sme zo štátneho, družstevného, podnikového a z minimálnej časti súkromného vlastníctva bytov urobili presný opak. Nájomné bývanie na Slovensku dnes tvorí iba necelé štyri percentá celkového trhu s bývaním.

Boli to práve stavebné sporiteľne, ktoré iniciatívne v roku 2006 predstavili vtedajšej vláde ucelenú koncepciu nájomného bývania. Už vtedy sme tvrdili, že iná cesta, ako zapojiť do financovania výstavby takýchto bytov aj súkromný kapitál, neexistuje. Spojenie verejných a súkromných zdrojov by bolo najoptimálnejším riešením. Odvtedy uplynulo už 12 rokov. A stále nič. Pred voľbami má každá politická strana plné ústa rečí, ako dá na otázku ohľadne nájomného bývania odpoveď. Avšak po voľbách „skutek utek“. O to intenzívnejšie, a vlastne aj dojemnejšie, vnímam zrýchlenú aktivitu pri riešení tohto problému práve teraz. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžem povedať, že to dopadne podobne ako so zavedením systému ezdravie. Veľa kriku pre nič. Nepripravené, odborne nevydiskutované, sčasti nefungujúce, ale na druhej strane s poriadnou marketingovou kampaňou. Veď, aby o tom všetci vedeli.

Na Slovensku sa väčšinou problémy riešia tak, že niekde sa zoberie a niekde sa pridá. Aj v tomto prípade to zatiaľ vyzerá tak. Pálčivú otázku nájomného bývania chcú kompetentní riešiť škrtmi v stavebnom sporení. Ministerstvo financií prichádza s návrhom zrušenia štátnej prémie pre deti do 18 rokov a chce ju zobrať aj tým, ktorí zarábajú viac. Je prekvapujúce, že vláda, ktorá sa tvári sociálne, berie rodičom jedinú možnosť podpory sporenia prostriedkov na prvé bývanie svojich detí. A to nie je všetko. Stavebné sporiteľne vťahuje do ďalšej administratívnej mašinérie preverovania príjmov tých, ktorí si chcú sporiť. Veď si predstavte: prídete ako klient do banky s tým, že si chcete sporiť a urobiť vklad. A pracovník banky sa Vás opýta, aký máte príjem. Ja tomu hovorím ekonomický nonsens. Nielenže to je nelogické, ale takáto „úspora“ prinesie iba minimum nových nájomných bytov. A nebude ani vlk sýty, ani koza celá.

Verím, že sa najprv pristúpi k odbornej diskusii, argumentácii a analýzam. A až potom k lacným politickým krokom, ktoré opäť k ničomu nepovedú. Jediným výsledkom bude opäť chaos a nedostatok nájomných bytov. Hoci táto otázka mohla a mala byť vyriešená už dávno, aby mladí ľudia mali k dispozícii štartovacie byty a aby sa mnohí pracujúci mohli bez problémov sťahovať aj so svojimi rodinami za prácou.