Robíme pre ľudí a túto myšlienku sme potvrdili konkrétnymi návrhmi. Sociálne opatrenia na zvýšenie životnej úrovne občanov potvrdzujú, že to s približovaním našej kvality života k životu ľudí vo vyspelých ekonomikách EÚ myslíme skutočne vážne.
Tri zásadné opatrenia nesú v sebe filozofiu pomôcť ekonomicky rodinám prostredníctvom obedov zadarmo, vytvoriť podmienky na dôstojnú starobu pre seniorov transformovaním vianočného dôchodku na trinásty a zabezpečiť podmienky pre pacientov, ktorí sú odkázaní na kúpeľnú liečbu, formou doplatkov štátu.
Keďže je politika aj o symboloch, musím povedať, že Slovensko sa bude rozhodovať medzi Sulíkovým odvodovým kolieskom, ktoré vytvára podmienky, aby bohatí boli ešte bohatší, a naším symbolom rodinnej peňaženky. Do nej vkladáme opatrenia tak, aby v nej zostalo viac finančných prostriedkov na rodinný rozvoj vo všetkých oblastiach života. Ak rodine s dvomi deťmi v nej zostane 500 eur po zavedení obedov zadarmo, tak to má podstatný sociálny a ekonomický prínos. Chcem zdôrazniť, že pomyselná rodinná peňaženka, so všetkými sociálnymi opatreniami vrátane vlakov zadarmo, ukazuje, komu záleží na živote občanov.
Mal som možnosť sledovať diskusiu o zastropovaní odchodu do dôchodku. Tento problém vnímam ako ekonomicko-etický. Ako sa môžeme pozerať do očí generácii, ktorej hrozí, že si pokojné dni staroby neužije a, obrazne povedané, od stroja pôjde rovno na cintorín? Neoliberáli a ich mediálne mienkotvorné lode ukazovali grafy, my argumentujeme etikou a prepočtami, ktoré neohrozujú výšku dôchodkov v budúcnosti. Tu sa ukazuje rozdielny prístup k ľuďom. Ich osudy sú u liberálov číslom v matematických prepočtoch, my vidíme konkrétnych ľudí s ich reálnym životom a sociálnou perspektívou.
Rovnako som v nemom úžase pozeral na argumentáciu pravicových liberálnych strán v súvislosti s našimi sociálnymi opatreniami. Dovolím si upozorniť, že sa uskutočňujú v súlade s rozpočtovými pravidlami, znižujú deficit a zadlženosť a majú pozitívny vplyv na štart spotreby. Krajine sa darí a ľudia to musia pocítiť vo svojej peňaženke.
Namiesto odbornej diskusie pravica rozpútala hystériu o kupovaní si voličov. Politický egoizmus povýšila nad odbornú diskusiu pre ľudí a v mene ľudí. Ukazuje, že je nezrelá vládnuť a pri diskusiách o spravovaní štátu nie je schopná ponúknuť relevantné témy. Výsledkom je demagógia a politická hystéria. To nie je cesta pre Slovensko. A v žiadnom prípade cesta pre jeho ďalší rozvoj.
Vrátim sa k pôvodným symbolom a pýtam sa: čo si Slovensko skutočne želá? Sulíkovo odvodové koliesko alebo rodinnú peňaženku?