Pri svojom nástupe do vlády som verejnosti predstavil ideu priateľského štátu. Štátu, ktorý svojich občanov nešikanuje zbytočným byrokratizovaním, ale naopak, vytvára im priestor na slobodnú sebarealizáciu. To však nestačí. Moderná spoločnosť, akou chceme byť, musí mať aj silný sociálny a solidárny rozmer. Pretože každý štát je do takej miery silný, ako sa dokáže postarať o toho najslabšieho člena spoločnosti. A takými sú všetci sociálne znevýhodnení ľudia, seniori, ako aj malé deti.
Za 25 rokov existencie republiky sme vytvorili celý rad sociálnych opatrení, zameraných na vytvorenie dôstojných podmienok na ich život. Od zvýšenia sociálnych dávok cez vytvorenie nových inštitútov pomoci až po ich začlenenie sa do spoločnosti. Zároveň si však uvedomujem, že v týchto krokoch musíme pokračovať. Slovenskej ekonomike sa darí, ale nie každému je dopriate, aby sa narodil do dobrých sociálnych pomerov alebo sa tešil pevnému zdraviu. Preto si veľmi vážim spoluprácu, ktorá sa vytvorila na úrovni ministerstva práce, príslušných sociálnych úradov a inštitúcií, ako aj mimovládnych organizácií s cieľom odstraňovať chudobu a vytvárať podmienky na dôstojný život. Sú to ľudia, ktorí pracujú v zložitých podmienkach priamo v teréne. Sú v prvej kontaktnej línii a často musia vstúpiť do rodiny, do prostredia, kde sú rôzne vzťahy, kde snaha urobiť dobro môže byť považovaná za útok. Za to im patrí naša vďaka a uznanie.
Úlohou štátu je vytvárať pravidlá, systém a ekonomické podmienky na riešenie zložitých prípadov, kde na prvom mieste musí stáť ochrana detí, seniorov a sociálne hendikepovaných ľudí. Ak však chceme napĺňať ideu priateľského štátu, musíme k osudom jednotlivých ľudí pristupovať predovšetkým ľudsky. To znamená, že za každým prípadom musíme hľadať človeka. Jeho osud nemôže byť len anonymným byrokratickým spisom, ktorý nám presne definuje, čo môžeme a nemôžeme preňho urobiť. Štát v dobrej viere často vytvoril veľa zbytočnej byrokracie a papierovačiek, ktoré treba zmeniť. Nepozerajme sa len na to, či je v spise vyhláškou stanovený doklad, ale hľadajme spôsob, ako čo najrýchlejšie a najefektívnejšie ľuďom pomôcť. Riešme konkrétnu sociálnu situáciu priamo na mieste, v konkrétnych podmienkach, a nie od úradného stola. Len tak sa vyhneme chybným rozhodnutiam, ktoré môžu mať zásadný negatívny dosah na osudy ľudí.
Formovanie modernej spoločnosti, lojality k štátu musí byť postavené na korektnom vzťahu občanov a tých, ktorí reprezentujú inštitúcie. To je tmel, ktorý každú spoločnosť vnútorne spája a vytvára podmienky na úspešný rozvoj. Verím, že pri napĺňaní ideí priateľského štátu sme na správnej ceste.