Hneď v úvode môjho príspevku musím konštatovať , že nie som zástancom konšpiračných teórií. Podľa môjho názoru, narúšajú pozitivitu ponuky. Mrzí ma však , že žijeme v podivnej dobe, ktorá začína mať niektoré znaky Apokalypsy.
Azda najzjavnejším je skepsa, únava z neprichádzajúcej nádeje. Ľudia strácajú vieru, chytajú sa prvého stebla v záplave, a to konzumu, zábavy, veď žijeme len raz. Dosť často myslím na apokalypsu, najmä pri sledovaní správ o zemetrasení a povodniach, cyklónov a tajfúnov, či masívnemu pohybu migrantov.
V každom prípade musíme byť ostražití, no tiež snažiť sa hľadieť na svet z tej lepšej stránky a aj prispievať k tomu, aby bol svet lepší. Náš pesimizmus nesmie byť pasívny, fatálny , ale aktívny teda tvoriaci.
Odvrátenie apokalypsy je ťažká otázka. Ako jej zabrániť? Ak je dnes priemerná ročná teplota v Poprade takmer taká, ako bola pred pár desaťročiami v Komárne, potom túto planétu už nezachránia ani múdri ľudia. Nestihnú. Je potrebné okamžite konať. Ostáva veriť, že dnešná mladá generácia bude chcieť, aby jej deti mohli prežiť.
Riešením sú len globálne riešenia, ale jedno z nich, je, že každý musí začať individuálne od seba samého ,čo všetko robím pre túto planétu zle.
Je to špirála samodeštrukcie, ale na rozdiel od absolútnych skeptikov ja stále verím, že zastaviteľná. Čím lepšie sa máme, tým horšie pre túto zem. Kedy sa stane módnym mať sa horšie , tak na to by nevedel odpovedať ani Hamlet.
Obávam sa však , že aj v tomto prípade sa ľudstvo k racionálnym riešeniam odhodlá až vtedy, keď všetky ostatné naozaj zlyhajú. Aj Jurgen Habermas, nemecký filozof už dávnejšie konštatoval, že ľudstvo sa učí vždy až z katastrof.
V tomto prípade to však môže znamenať rozvrat planetárneho ekosystému a následne aj ekonomicko-politického systému . Snažím sa túto tému manifestovať už dlhšiu dobu , ale nevyvoláva príliš veľkú diskusiu.
Všetci plánujú ďalší rast výroby a spotreby, ako keby klimatickí vedci a výsledky ich práce neexistovali . Prikláňam sa k názoru, že to má všetky znaky psychologického javu vytesňovania a popierania a deje sa to masovo.
Keby sa na školách premietali dokumentárne filmy na etike o veľkých prírodných katastrofách a ich dôsledkoch ako aj prípadné simulované animácie, ako by to vyzeralo v budúcnosti, ak sa to nezastaví, tak to možno pohne aspoň časťou nastupujúcej generácie.
Robia sa rôzne prieskumy hlavne ohľadne preferencií politikov a kandidátov na politikov , ale urobiť plošnejší prieskum, nakoľko je citlivá mladá generácia ku takýmto informáciám , víziám, to by aj mňa zaujímalo.
A ak by to dopadlo zle, že nám vyrastá generácia ignorantov, bolo by sa treba zamyslieť, čo robíme my ako rodičia ale aj pedagógovia zle a aby sme to neskôr neľutovali. Uvedomujem si, že je to ťažká téma, ale ľahké témy nemajú zmysel . Niekedy skrátka aj ten najlepší lekár môže už len skonštatovať, že pacient sa nachádza v terminálnom štádiu a to jediné čo je ešte možné je paliatívna starostlivosť .