Zhodnime sa. Regulácia parkovania v Bratislave je nevyhnutnosť. Staré parkoviská sú preplnené, nové budovy nepokrývajú ani zďaleka svoje potreby a ich obyvatelia o to viac zahlcujú ulice. Riešiť problém treba vo viacerých líniách.
Jednou časťou, dosť podstatnou, sú normy súvisiace s výstavbou nových budov. V obytných budovách sa namiesto bytov formálne stavajú „apartmány“ a „ateliéry“.
Dôvod? Apartmány a ateliéry ako nebytové priestory nemusia mať vybudovaných toľko parkovacích miest, koľko potrebujú byty. Hoci reálne to byty sú. Zaplnenie starých parkovísk navyše spôsobuje to, že s novými bytmi nie je previazaná priamo kúpa vybudovaných parkovacích miest. Takže nové garáže zívajú prázdnotou a naopak ulice sa preplňujú.
Druhou časťou problému sú koncepcie dopravy. Aká je motivácia k tomu, aby sa šoféri radšej presúvali vlakmi, MHD či bicyklami? Budovať záchytné parkoviská sme ani nezačali.
Vlaky smerujúce do Bratislavy sú už preplnené, nové linky sa vraj už nezmestia. Naozaj? Každopádne, bez parkovísk pri staniciach v okolitých mestách a pri vstupe do Bratislavy sa nič nezmení. A čo preferencia MHD? To je podľa mňa super vec. No nie je reálne ju urobiť tu a teraz. Najprv musí trochu dopravy ubudnúť inými opatreniami. Inak by to dopadlo ako katastrofa s preferenčným pruhom na Staromestskej a Štefánikovej.
Keďže sa zaujímam o využitie nákladných bicyklov na dopravu v centre mesta, všímam si aj cyklistov. Pribúdajú. A kedy je to najviac vidno? Teraz na jeseň, keď bicykel používajú najmä tí, ktorí na ňom jazdia ako na hlavnom dopravnom prostriedku.
Všimnite si, koľko ich je. Bolo by ich viac, keby sme mali vybudované základné cykloradiály v rámci mesta. Aby bolo možné bezpečne sa dostať do práce v inej časti mesta. Ak ich urobíme, poznateľne sa zníži počet cestujúcich autom. Toto čaká na nového primátora, starostov a mestských poslancov.
Treťou, najviac omieľanou časťou problému, je regulácia pomocou Parkovacej politiky mesta. Neustálym bojom medzi primátorom a poslancami ju stále nemáme. Najväčší boj je o prerozdelenie vybraných poplatkov za parkovanie.
A, samozrejme, v tichosti aj o to, kto by parkovací systém spravoval, cez koho by išli platby a aké by boli provízie. Pričom systém môže bez problémov spravovať mesto a mestské časti, vrátane platieb. No to asi niekomu nevyhovuje. Toto čaká na slušného primátora a slušných poslancov.
Problém, na ktorý už dlho poukazujem, však tkvie niekde inde. Som „procesák“ školou, dušou, aj pôvodným povolaním. Takže, keď niečo idem navrhovať či meniť, predstavím si, ako by to fungovalo v praxi. Predstavte situáciu, že by od 1. januára platila mestská Parkovacia politika.
Poprvé, regulovať parkovné je možné iba na miestnych komunikáciách v správe. Miestnych komunikácií, ktoré sú nevysporiadané, je dosť, viď. Karlova Ves. Vyberať poplatok za parkovanie na takýchto cestách nie je v súlade so zákonom.
Po druhé, ani na účelových komunikáciách nie je možné vyberať poplatky za parkovanie. To sú presne tie, ktoré máte okolo domov a využívate ich na parkovanie. Takže, kde asi budú parkovať všetci tí, čo by mali platiť? Samozrejme, budú sa tlačiť rovno pod vaše okná.
A posledným, viac technickým a historickým problémom, sú rozmery miestnych komunikácií. Pri spustenej Parkovacej politike sa môže stáť len na vyznačených parkovacích miestach. A tie môžu byť vyznačené iba tam, kde to zákon a technická norma umožňuje. Takže, ak je nedajbože cesta na sídlisku úzka, prídeme o všetky možnosti parkovania, ktoré tam teraz sú. Nie postupne. Zo dňa na deň. Kam zrazu zmiznú tie autá? Pretože síce možno vyriešime tých cca 20 % parkujúcich mimobratislavských, no je dosť oblastí, kde by podľa normy zmizlo až do 80 % parkovacích miest. Schválne, keď pôjdete na Nivy či Ostredky, všimnite si tie úzke cesty. Aj v Starom Meste museli policajti povoľovať parkovacie miesta so zavretými oboma očami.
Všetky tieto tri technicko-historicko-dokumentačné problémy sa dajú vyriešiť jednoduchým spôsobom. Namiesto regulácie parkovania na konkrétnom mieste by bol regulovaný vjazd a zotrvanie v parkovacej zóne. Samozrejme, na verejnom priestranstve. Nikto nemusí riešiť, komu patrí cesta, aký typ cesty to je alebo či má správne rozmery. Tým bude môcť reálne fungovať Parkovacia politika.
Zníži sa pretlak na parkovacie miesta. A umožní to vďaka poplatkom dobudovať záchytné parkoviská, lokálne parkoviská či cykloradiály. Postupnými krokmi sa vieme dopracovať až k cieľu, keď autá nebudú parkovať na chodníkoch či na nevhodných miestach. A budeme viac cestovať slušnou MHD alebobezpečnými cyklotrasami. To je zatiaľ len vzdialená vízia. No prvý krok predkladáme už čoskoro v parlamente.
Autor je predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a expert SaS na komunálnu politiku.