Keď som túto stredu pozeral pred úradom košickej župy na ľudí protestujúcich proti znižovaniu počtu žiakov, ktorých môžu prijať niektoré stredné školy, na vlastnej koži som si zažil, že politika nie je fér. Dlho odsúvaný problém, ktorý nikto nechcel riešiť, môže skončiť na vašom tanieri. A nenájde sa nik, kto by vám povedal „dobrú chuť“.
O čo ide? Ministerstvo školstva už roky vedelo, že na niektoré školy má ísť menej žiakov, než sa hlási, lebo ich študijné odbory produkujú viac absolventov, než potrebujú zamestnávatelia. Je tiež už roky všeobecne známe, že potrebujeme menej detí na gymnáziách a viac na odborných školách. Problém vyhníval, až ho ministerstvo hodilo na hlavu novým županom. Nariadilo im, že musia v ďalšom školskom roku prijať na niektoré odbory podstatne menej detí, než sa hlási. A umylo si ruky, takpovediac na Piláta.
Ľudia na východe ma zvolili, aby som problémy riešil, tak som sa pustil do práce. Zmeny sú nevyhnutné, počúvam to od všetkých zamestnávateľov v kraji. Prijímanie na študijné odbory musíme zladiť s demografickou krivkou a dopytom na trhu práce. Na prvý rok zmien, ktoré je potrebné na stredných školách zaviesť, sme však mohli mať viac času.
Fakt, že sa odporúčané počty študentov prvých ročníkov stredných škôl musia rešpektovať a že ich kraje majú následne prerozdeliť na jednotlivé školy a študijné alebo učebné odbory, je veľká zmena. Najneskôr sme sa ju mali dozvedieť v júni. Oznámenie o finálnych počtoch na jednotlivé odbory prišlo začiatkom novembra, takže za pár týždňov, respektíve dní, museli župy nastaviť nové pravidlá.
Za taký krátky čas bol problém sa na tieto zmeny vôbec pripraviť. To sme azda s vypätím síl zvládli. Momentálne v čase emócií, ktoré právom vyvolali narýchlo pripravované zmeny, je náročné vysvetľovať, že miest na stredných školách je dosť. Že ideme preferovať odbory, ktoré prinesú zamestnanosť a väčšiu konkurencieschopnosť našim žiakom. Popritom ako tíšime vášne, sa už pripravujeme na ďalší školský rok, pre ktorý chceme bez časového tlaku pripraviť pravidlá určovania počtu žiakov na jednotlivé školy a odbory tak, aby sme ponúkali čo najlepšie a najperspektívnejšie možnosti štúdia našim deťom.
Vážim si všetkých, ktorí prejavujú svoj názor, teší ma, že tak robia aj mladí ľudia. Sám som ich na to v novembri vyzval. Chápem aj znepokojených rodičov a učiteľov. No pre našu spoločnú budúcnosť bude lepšie, keď riaditelia škôl namiesto organizovania protestov s nami budú diskutovať. Po časovom strese, ktorý nám všetkým spôsobilo ministerstvo školstva, na to už budeme mať podstatne viac času.