Zlo, ktoré sa tu šíri, je komplexné a zákerné, mali by sme ho odkrývať a prekrývať dobrom, takže namiesto "hypertrofie" by som hovoril o explózii a expanzii, ale najmä o nepochopení toho, v čom zlo spočíva. Hovorí sa, že zlo má nekonečne veľa podôb. Niektoré z nich nám môžu priniesť utrpenie, preto je dôležité byť obozretný a pripravený. Človek by sa nemal nechať uspávať ľúbivým populizmom.
Vždy je za nim pasca. Dobro neprináša rýchlu a hmatateľnú výhodu. U zla je to možné. Možno preto tak ľudí láka. Niektorí populisti sa vezú na vlnách. Osobne sa domnievam, že žiadni populisti však nie sú schopní tieto vlny vyvolať. Za rozbúrenú hladinu spoločnosti môžu vlády, médiá, finančný sektor, ktorí jediní majú kapacitu na druhej strane tieto vlny utíšiť. Je to otázka priorít, či je pre mocných dôležitejší mier a rozvoj, alebo okamžité zisky.
A moc týmto mocným dávame my vo voľbách. Myslím si ale, že to čo bolo kedysi nemusí byt dnes. Dnes si viacero ľudí uvedomuje aj reálne pracuje podľa inej šablóny. Mier tiež nastane keď sa zbavíme neľudskej tváre korporátneho kapitalizmu, ktorý si niekedy vymýšľa fiktívne hrozby a ženie národy do vojenských konfliktov. Aj vojny začínajú v hlavách - ak sa podarí vytvoriť predstavu ohrozenia.
Niektorí cielene budujú predstavu ohrozenia a spúšťajú "vojny" v hlavách. Riadenie pocitu ohrozenia je emocionálna záležitosť slúžiaca tým, ktorí si cez emócie budujú moc. Verím , že dnes je už dosť ľudí na svete, ktorí si toto všetko uvedomujú a zasadzujú sa za ideálny svet.
Dúfam, že v skorej budúcnosti sa k nemu výrazne posunieme. Prečo je to tak? Či sa nám to páči alebo nie, sme príslušníkmi živočíšnej ríše a jedným z druhov na vrchole potravinovej pyramídy, teda sme vrcholovými predátormi.
Okrem toho sme si zo správania iných vrcholových predátorov geneticky preniesli boj o teritórium a boj o dominanciu v príbuznej skupine predátorov ,známe je to z šimpanzej, vlčej alebo levej svorky. Človek sa síce po stáročiach pokusov a omylov trochu scivilizoval a naučil sa žiť bez otvoreného boja o teritórium a dominanciu, no stále to máme v genetickej výbave. Navyše tam máme zakódovanú aj stratégiu ľstivosti, podrazov a nekalých úmyslov, čo môžeme dobre sledovať u iných vrcholových predátorov. Pre mňa to teda nie je prekvapením, že sa tak niektorí ľudia správajú.
Každý by ale mal mať v svojej výbave aj ochranné mechanizmy, aby nebol takým správaním okolitých ľudí ohrozený. To nám poskytuje z našich daní platená štátna správa, armáda, polícia, súdy a prokuratúra. Reči o humanizme, súcite, tolerancii a ľudomilstve sa síce dobre počúvajú, no v zásade sú proti zvykom, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Niektoré kultúry dokonca považujú tieto tendencie vyskytujúce sa v poslednej dobe predovšetkým v Európe a Japonsku za slabosť ľudskej civilizácie, ktorá ju dovedie k zániku.
Podľa môjho názoru, treba odporovať zlu tam, kde môžeme vytvárať aspoň drobné ostrovčeky dobra. Či to ale zmení súčasnú mocenskú štruktúru sveta , či odoženie, zažehná zlé zámery mocných? Na druhej strane každá kvapka dobra, ktorú osobne nainfikujeme sa počíta nielen nám osobne ale pridáva sa na účet všetkým. Ale čo je možno záchytný bod, že zlo nikdy nezvíťazilo celkom nad dobrom a to je nádej aj viera, aj potvrdenie vyššieho princípu.