Áno, aj tak by mohol znieť slogan reklamnej kampane, propagujúcej nové začiatky. Bez dlhov, splátok a s čistým štítom. Osobným bankrotom reklamu však robiť netreba. Uvoľnenie legislatívy spred dvoch rokov spôsobilo, že do štátnych centier právnej pomoci, ktoré bankroty zastrešujú, začali doslova prúdiť desiatky tisíc Slovákov. Veď konzultovať bankrot ich tam bolo už takmer 180-tisíc, teda takmer štyri percentá dospelej populácie. Reálne sa svojich dlhov zatiaľ zbavilo 22-tisíc z nich a toto číslo bude rýchlo rásť.
Mnohí sa spýtajú: Kde je problém? Veď len pomáhame ľuďom v dlhovej pasci. Tí nemajú na splácanie svojich dlhov a nemá pre nich zmysel sa vôbec snažiť a pracovať, pretože exekútor im siahne na každé euro, ktoré zarobia. Nuž, jedným z problémov, na ktoré dlhodobo a zatiaľ, žiaľ, bezvýsledne upozorňujeme, je, že pravidlá sú príliš benevolentné.
Oddlžiť sa totiž môžete bez toho, aby ste si to akokoľvek zaslúžili. Bez toho, aby ste museli zaplatiť čo i len cent zo svojich budúcich príjmov. Jednoducho, hrubá čiara. To však podporuje morálny hazard. Zadlžujte sa, veď ak bude zle, splácať nebudete musieť. Navyše tu vznikol priestor pre rôznych špekulantov, ktorí napriek tomu, že na to majú, odmietajú splácať a chcú sa dlhov zbaviť na úkor svojich veriteľov. Alebo takých, ktorí si cielene predtým, ako požiadajú o oddlženie, požičajú ďalšie peniaze. Dokonca sa stretávame s prípadmi „vydierania“, keď nám dlžník povie: „Znížte mi dlh, ináč pôjdem do bankrotu a nedostanete nič.“
Faktom je, že na trhu sú subjekty, pre ktoré je prioritou predať úver, a až tak sa nepozerajú na finančnú situáciu konkrétneho človeka. My v Slovenskej sporiteľni a verím, že aj kolegovia v ostatných bankách, však k požičiavaniu pristupujeme zodpovedne. Veď peniaze, ktoré požičiavame, nie sú naše. Sú to peniaze klientov, ktorí nám ich zverili. Každého žiadateľa o úver preto dôsledne preverujeme. Pozeráme sa na jeho príjmy, výdavky a majetok a nikdy nepožičiavame viac, ako človek dokáže podľa svojho zárobku splácať. V opačnom prípade by sme dokonca čelili sankciám. Na druhej strane preverovanie majetku žiadateľa o osobný bankrot zo strany štátu je veľmi povrchné. Má doma peniaze v hotovosti? Má ich na životnej poistke, vo fondoch či v cenných papieroch? Previedol majetok na iné osoby? To nezisťuje nikto a nikto ani nemá zodpovednosť za to, že bol schválený „podvodný“ osobný bankrot, ktorý veriteľov obral o tisíce.
Možno si pomyslíte, bohaté banky, veď vám to neublíži. Nie, tu nejde o banky či nebankovky. Problém sa môže týkať každého z nás. Objednal si u vás niekto niečo a nezaplatil? Požičali ste známemu, a on nevracia? Ak sa vyberie cestou oddlženia, s peniazmi sa môžete rozlúčiť. Keď bude po všetkom, on môže začať žiť svoj život nanovo a vám zostanú len oči pre plač. Nebude povinný vám vrátiť nič bez ohľadu na to, aké bude mať príjmy. Spomeňte si len, aké rozhorčenie spôsobili reštrukturalizácie veľkých stavebných firiem, v ktorých sa drobným dodávateľom ušli len omrvinky. Tu by obišli úplne naprázdno.